"Študijne voľno"

Tento zážitok je už síce starý nejaký ten mesiac, ale vždy keď si naňho spomeniem, by som sa najradšej pogrcala...


Bol koniec roka a my sme sa s mojimi holkami rozhodli urobiť "študijne voľno",ďalšie...ale tento raz sme ho chceli využiť efektívne a násť si spoločnú brigádu...


Najskôr sme chceli isť na komparz do telky, lenže nakoľko nás odtial minule doslova vyhodili (aj keď neviem prečo,bo tabulku VAJCE som držala rovno..dost o tejto teme) tak sme sa rozhodli zavolať do Študentskeho servisu...čo nakoniec vôbec nebol dobry nápad...


Cez telefon nam sympatický hlas hlas dohodil robotu v jednej nemenovanej firme,kde sme mali..ako nam sam tym svojim zavadzajucim a kamaratskym hlasom povedal, lepit nejake nalepky za síce takmer smiesnu cenu za hodku ale fajn, ved aspon si zarobime...


O 7-rano sme naklusali na požadované miesto, ktoré pripomínalo skôr väzenie...zapísali sme sa do knihy návštev a ujo vrátnik pripomínajúci hobita z Pána prsteňov nás odprevadil...Usadili nás za velky stôl adalší ujo so zlatou naušnicou v uchu, ktorý vyzeral ako cirkusant s pohladom big bossa,pretože mal pod sebou zrazu 5 brigádničiek a to je viac ako 2 upratovačky(ktoré tam mimochodom chodili s jednou kartonovou krabicou dve), hodil pred nás bedničky so ŠRÓBIKMY a tým svojim nechutným výrazom na tvári typu "ja som pán boh" povedal pár ušušlaných slov, ktoré žialbohu nemožem zopakovať,bo ani vtedy som ich nevedela identifikovať(znelo to ako hlas rozprávača na konci predstavenia na divadelnej hre Stoličky)..nepoznala som jazyk jeho kmeňa...


S tou poslednou chuťou, ktorá nám ešte ostala, sme sa pustili do balenia(teta vedľa nás sa zrejme už stihla asimilovať a vysvetlila nam pracovný postup).Úloha znela jasne:dať do sáčkov 15 šróbikov...


Išlo nám to relatívne rýchlo...Každú hodinku sme zaplnili približne jednu bedničku, čo bolo dosť.So svojim výkonom sme boli relatívne spokojné..aj keď atmosfera tu bola iba o nieco lepsia ako v gulagu za svetovej vojny a to tiez len preto,že sme počas práce mohli vykonávať polohu sediacu...

Po osemhodinovej šichte sme sa cele vyštavene, spotene a hlavne na pokraji svojich moznosti poodnašali bedničky do prislušnej miestnosti a šli si po doklad, ktorý nám vystavil "BIG BOSS" o práci, korú sme vykonali.. ale ujo nám ho odmietol vystaviť s tým, že je všetko už vybavené...


Zlý pocit som mala ešte niekoľko dní a anforčunetly sa potvrdil...Na výplatnej páske sa mi miesto 400 korunoevej vyplaty(co bola uz aj tak dost uboha)sa mi tam ukázalo úbohých 279korun..pre istotu som zavrela oči, či sa mi to len nesníva, či nemám sivý zákal alebo niečo podobné ale nič sa nestalo...Na druhý deň sme všetky s bojovou náladou nabehli do študentskeho servisu,kde nás náš "kamoš" s úsmevom od ucha k uchu (a keby nemal uši tak aj okolo hlavy)čakal..nezabudol nám podotknúť, že sme pracovali na ÚKOLOVKU a s takým slabým výkonom sa ešte nestretol...


Nedalo sa nič robiť.Lucka sa nahla dopredu -ako vždy keď je agresívna- a nakričala na "kamoša" s flakom..nezabudla podotknuť, že nech sa nám aj nabudúce ozve, keď bude hladat lacnu pracovnu silu, ktora bude v nechutnych podmienkach pracovat za 35korun na hodinu...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu