Drakobijca 3.

Kto si?

Už nikto . Pomyslel som si, ale nahlas som povedal: „ Wiliam, budúci drakobijca.“

„Myslela som si. Na nič iné sa nepodobáš. Smrdíš mágiou. Takou , akú používajú drakobijci. Cítiť ju od teba na kilometre.“

Toto ma dostalo. Čo si o sebe myslí? Ževraj smrdím mágiou. Takú urážku som ešte v živote nepočul. Zazrel som na ňu a chcel som sa vydať do jaskyne, keď už nič ,tak aspoň dokončím to, čo som začal. Ale skočila mi do cesty.
„Čo robíš? Preskočilo ti ? Nevieš kto som? Mám svoju prácu, tak ma nechaj prejsť, nech ju môžem dokončiť.“

„Už nemáš. Nerozumieš? Nemáš! Rozprával si sa s ňou. Čo to nevieš pochopiť?! Už nie si drakobijcom!!“

Posledná veta na mňa doľahla ako údery pästí do brucha. Bolo to hrozné! Myslel som, že sa povraciam. Prvý raz som bol bez Majstra a aj to som pokazil. Nie som nič, len hlupák a nemehlo. Nemohol som držať jazyk za zubami? Vlastne som sa s ním rozprával len v myšlienkach. To predsa neplatí. Nemôže to platiť. „Povedzte , že to neplatí!!“

„Pravdaže platí.“ – Znovu sa mi v hlave ozval hypnotizujúci hlas.

„Neplatí! Nesmie ! To... “ – vykríkol som, zadúšajúc sa vzlykmi. Snažil som sa to premôcť, nechcel som ,aby na mne bolo vidno ako ma to vzalo. Po chvíli sa mi slabosť podarilo utíšiť.

„Ale môže.“ Tentoraz to bol hlas patriaci dievčine. Aspoň som si to myslel, nerozmýšľal som. Nechcel som... „Čo... čo sa stalo? Ty a ten....drak.Čo ste zač? Čo tu robíš?

Obrátil som sa k dievčine, pretože nikoho iného som nablízku nevidel. Pátral som očami po Drakovi. Čo to povedala? S ňou? Takže to nie je drak, ale...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu