Pred dlhou,dlhou dobou existoval ostrov, na ktorom žily wšetky pocity čloweka:
dobrá nálada, smútok, wedenie... a okrem ostatních roznych pocitow aj láska.
Jedného dňa sa pocity dozwedeli, že sa ostrov potopí. Každý si wtedy pripravil svoju loď a odpláwal z ostrova.
Len láska chcela čakat do poslednej chvíle.
Ešte než sa ostrov potopil, prosila láska o pomoc.
Na luxusnej lodi pláwalo okolo lásky bohatstvo. Opýtala sa:
"Bohatstvo, možeš ma zobrať so sebou?"
"Nie nemožem. Mám na svojej lodi wela zlata a striebra. Tu pre teba neni miesto."
Tak sa láska opýtala pýchy, ktorá prechádzala okolo na prenádhernej lodi:
"Pýcha, možeš ma zobrať so sebou?"
"Ja ťa láska nemožem zobrať ..." Odpovedala pýcha, "tu je všetko perfektné. Mohla by si poškodit moju loď!"
Láska se teda opýtala smútku, ktorý išiel okolo:
"Smútok, prosím, vezmi ma so sebou"
"Ach láska, "powedal smútok, "ja som tak smutný, že musím zostať sám."
Takťiež dobrá nálada prešla okolo lásky, ale bola tak spokojná, že ani nepočula, že na ňu láska volá.
Zrazu powedal nejaký hlas:
"Poď láska, ja ťa vezmem."
Bol to nejaký starec, kto prehoworil.
Láska bola tak vdačná a šťastná, že sa zabudla spýtať na starcovo meno. Ked prišli na pevninu, starec odišiel.
Láska si uvedomila, že mu wela dlží a spýtala sa wedenia: "wedenie, možeš mi powedať, kto mi pomohl?"
"To bol čas," odpovedelo wedenie.
"Čas?" opýtala sa láska, "prečo mi pomohol čas?"
wedenie odpovedalo:
"Pretože len čas wie, aká doležitá je láska v žiwote!!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár