V prítmí dňa...
na dráhe k tvojim nohám,
bez chleba rána,
bez obáv
snažím sa vydržať
prejsť
čo mám...

zobudiť svoje sny
s tvojím úsmevom
a viem
že kráčam pospiatky,
že si ťa vezmem
na splátky
a budem ťa mať
celú.

Nie na krátku chvíľu,
nie na deň
čo vyprší
len sa prosím oddaj srdcu
počúvni
čo radí ti

nie počtom nádychov,
nech krehkosťou sú spájané,
len tichom s tebou
si liečim srdce
na rane.

Ty vieš
kto si pre mňa
láska nesená mi týmto svetom
rozvi sa nám...

v spoločnej túžbe dlaní
stískať istotu
veriť nádeji
a sny nechať padnúť
pred očami

kde sme len sami
jeden druhému
prvý nádych
kde začína sa bytie
v základoch

máš molekulu života
po výbuchu závesov.

Nič by som neniesol
tak ľahko
nikomu nebral návnady
napriahnutých udíc
na srdcia
ľudí...

Chcel som ti povedať
ako ťa ľúbim
na dne svojich síl
tam niet viac pochodní
ktoré ma zapália
a ja len z tvojej
túžim horieť
naveky.

 Báseň
Komentuj
 fotka
lucy92  22. 7. 2009 11:48
velmi pekne.. si talent
Napíš svoj komentár