V prítmí dňa... na dráhe k tvojim nohám, bez chleba rána, bez obáv snažím sa vydržať prejsť čo mám... zobudiť svoje sny s tvojím úsmevom a viem že kráčam pospiatky, že si ťa vezmem na splátky a budem ťa mať celú. Nie na krátku chvíľu, nie na deň čo vyprší len sa prosím oddaj srdcu počúvni čo radí ti nie počtom nádychov, nech krehkosťou sú spájané, len tichom s tebou si liečim srdce na rane. Ty vieš kto si pre mňa láska nesená mi týmto svetom rozvi sa nám... v spoločnej túžbe dlaní stískať istotu veriť nádeji a sny nechať padnúť pred očami kde sme len sami jeden druhému prvý nádych kde začína sa bytie v základoch máš molekulu života po výbuchu závesov. Nič by som neniesol tak ľahko nikomu nebral návnady napriahnutých udíc na srdcia ľudí... Chcel som ti povedať ako ťa ľúbim na dne svojich síl tam niet viac pochodní ktoré ma zapália a ja len z tvojej túžim horieť naveky. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj