Sedela v jej oblubenom kresle, ktore sa jej teraz nezdalo vobec take pohodlne ako volakedy. Spolenula si, ako jej bolo niekedy dobre, nemala takmer ziadne problemy, mala chlapca ktoreho milovala, vela kamaratov, ktory tu boli vzdy pre nu. A teraz... zdalo sa jej, akoby sa jej svet pominul. nezostalo jej nic. aspon teraz sa tak citila. najlepsia kamaratka ju skamala. podviedla ju. A ona si nou bola taka ista, zdoverovala sa jej so vsetkym. hovorila jej najvacsie tajomstva. myslela si, ze ju pozna. ako velmi sa mylila.
-ako len mohla? spytovala sa sama seba. Ako mi to len mohla urobit? A on? co si vlastne o sebe mysli??... rozplakala sa este viac. teraz uz nema nikoho, nikoho komu by sa mohla zdoverit so svojim trapenim. v sekunde prisla o svojho chlapca a aj o najlepsiu kamaratku.
Sedela v tom nepohodlnom kresle, pozerala von oknom a plakala... od vycerpania zaspala. Spala nepokojnym spánkom, a zobudila sa na to, ze niekto zvoní pri dverách.
prepláchla si opuchnutu tvar a isla otvorit. netusila ze to moze byt on. odkial nabral tolko odvahy, ze sa to ukazal?
-Láska, prepac.. bol som hlupak, stratilo som hlavu.. fakt prepac. teraz nechapem ako som mohol pozriet na inu, ked mam vedla seba niekoho ako si ty. ja ta milujem. -pokusil sa ju objat ale ona ho odstrcila.
-ty más este odvahu ukazat sa tu. myslis ze ti to odpustim? tak to sa mylis.. zmizni!! uz ta viac nechcem vidiet!! - a tresla dverami.
Ignorovala jeho opatovne buchanie na dvere, potrebovala byt sama. CHcela byt sama navzdy, aby sa uz nikdy nemusela trapit koli ludom, ako bol on a jej "kamaratka".
...cely tyzden bola strasne smutna, nerozpravala sa s nikym. takmer vobec nejedla. V jeden vecer zrazu zapipala sms. bola od neho. Opat sa jej natlacili slzy do oci...chcel sa stretnut a porozpravat. Neodpisala. o chvilku na to zazvonil mobil znovu, tentoraz volal. Nezdvihla.
No on to bol neodbyttný, prisiel za nou domov. Doniesol jej kvety-jej oblubene biele ruze. To ju trosku odmakcilo, aspon natolko aby ho vypocula... nie odpustila. dohodli sa, ze potrebuje este cas, potom sa uvidi, ci ich vzat ma este vobec nejaky zmysel.
O mesiac opat zvonil pri jej dverach, pustila ho dovnutra. On ju objal-tentoraz ho neodstrcila. Bola stastna, takmer ako predtym. dlho si pozerali do oci... tie jej sa lesky od slz. tentoraz to vsak boli slzy stastia. ciastocne mu uz odpustila, ale bude sa musiet este velmi stanzit, aby to bolo medzi nimi take ako volakedy. dlho tam len tak sedeli, on pozeral do jej krasnych modrych oci a potom ju pobozkal.
bozkaval ju vsade, nielen na pery... vedela, ze ju lubi.. citila to. v tu chvilu s citila nadherne, stastne ...neopisatelne.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
-veronka-
3. 2.febuára 2008 14:24
Vies...mne sa stalo to iste aj s tym koncom..ale u mna to este nebol koniec...popravde, co ajdalej od toho chalana by som utekala...mozno ze tento bude vynimka, bude jeden z miliona, ale ak nie, spravi to znova a bude to boliet dvakrat viac..
Napíš svoj komentár