Zavriem oči a predstavujem si ako končekmi prstov prechádzam po tvojej tvári. Potom sa mi zjavia obrazy keď sme sa spolu smiali a boli sme šťastní. Zo sĺz mi tečú oči potokom. Kedysi si mi povedal, že máš rád tú moju silu ktorú v sebe mám. Ale nevidíš aká som krehká.

Ako miznem.
Ako už neviem kto som.
Ako som všetko vložila do teba a ty si si z toho spravil lodičku a poslal ju dole potokom.

Nestrácaš a ešte vo svojich tvárach? Meníš sa. Ale dospievaš? Pamätám si ako si vždy chcel byť dobrým človekom.... dobrým mužom. Prečo ním nie si. Je to kvôli mne? Som zlá žena? Nikdy som ti neklamala. Nikdy som ťa nepodviedla. Nikdy som nechcela aby si trpel. Tak prečo mi lámeš srdce....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár