"Ktorý?" vyletí zo mňa.
"No ktorý, ktorý, veď tvoj Michal" povie a spýtavo nadvihne obočie.
"Och El! Nerob sa! Dobre vieš, že teraz neviem na ktorého narážaš!"zaškúlim na ňu a urobím grimasu. Sú dvaja. Och dvaja! Akoby mi jeden nestačil, tak som si zaobstarala dva problémy s jedným menom.
El sa rozosmeje. " Tak dobre, poviem ti to. Obaja! Neuveríš, ale obaja ma poslali dať na teba pozor."
To je radosť! Ešteže je El priateľka za všetky drobné. Drží ma s minulosťou, ale prepája aj so súčasnosťou, takže nemám ten pocit samoty a beznádeje z utekania. Utekám, áno, ale zároveň aj musím ísť ďalej, nemôžem ostať len tak. Stratila som krídla, a tým pádom aj Michala. Tu na zemi som stretla Miška a pomohol mi, postavil ma na nohy, nikdy sa na nič nepýtal a zrazu ani som sa nenazdala kráčali sme spolu vedľa seba ako pár, kde jeden sa stará o toho druhého, lebo mu na ňom záleží.
"Ako to? Obaja sa vyparili! Opustili ma a nechali!"
"To nie je pravda. Dobre to vieš, že ani jeden z nich by neodišiel keby nemal dôvod."
Spýtavo zdvihnem obočie. "Tak aké sú tie ich dôvody?" Pýtam sa celá zvedavá, čo tak naliehavé a neskonale náhle ich vyhnalo preč odo mňa.
"Tak.."začne El a zamyslí sa. "Musíme ich niejak odlíšiť. Archanjel je Michal a pozemský bude Miško ok? Nechce sa mi stála lúštiť, ktorý čo..." Prikývnem " Tak, Michala zavolali. Bol povolaný na úlohu. Vieš ako to je, zavolajú musíš prísť. Jednoducho musel aj keď nechcel, preto ma poslal, vedel, že to bola najhoršia chvíľa v ktorej musel ísť. A Miško. Hmmm tak toto je..komplikovanejšie."
"Ako komplikovanejšie??" pýtam sa netrpezlivo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.