Tak som sa dnes postavila do dverí nášho bytíku, oprela sa o zárubňu a rozhliadla sa. Toto sme dosiahli, zariadili, vybudovali.. Spolu.. Usmiala som sa a vyhŕkla mi aj slzička. Zhlboka som sa nadýchla a cítila vôňu čerstvého poriadku, sviečok a práve navareného obeda. Niekedy, vlastne stále, mi je ľúto, že tu nie je. Keby to videl, vnímal ako ja teraz. Keď sme obaja spolu, doma, tak cestujeme, vyletikujeme, málokedy varíme, lebo sa túlame. Skôr vtedy pečiem a on sa len smeje, že či si ho vykrmujem aby pribral. A prečo nie? Nech každý vie, že keď je tu starám sa o neho, že tá naša budúca rodinka nebude hladovať, že to zvládnem.
Za mnoho mu vďačím. Najmä za tú neskutočnú oporu, ktorou mi je. Toľko sme spolu zvládli a prekonali. Ešteže je tá láska, inak by sme sa asi týmto svetom predierali každý sám a borili sa zo svojimi problémami, ktoré by nás privalili a možno by sme ich sami neuniesli. Dvom sa ľahšie kráča. Navzájom si pomôžeme, oprieme sa o seba. Je to krásne mať niekoho pri sebe, komu vieme, že môžeme dôverovať, že mu môžeme povedať všetko, že je tu, a je tu pre vás.
Nie všetko je dokonalé. Tak ako dnes. Robila som zapekané cestoviny so strukmi a viete čo? Uvarené cestoviny ostali v hrnci na šporáku, kým strúčky sú zapečené v trúbe. Aj to sa stáva
A ba aj horšie veci! Keď sa pre hlúposť pohádate a oboch to ťaží a hľadáte cestu opäť k sebe. Ba ešte horšie, keď sa hádate pre dôležité veci. No krásne je, keď nájdete ten správny kompromis. Ale sú aj horšie chvíle, keď jeden sa pre niečo trápi a ten druhý si to ani neuvedomí, pretože to neberie ako starosť. A čo je dôležité? Zhovárať sa. Byť úprimný a povedať všetko, čo máme na srdci. Čo nám pomôže to držať a dusiť v sebe? Aj keď to niekedy ide ťažko a ako z chlpatej deky, no vždy je lepšie keď to vyjde vonku, ako keby to malo zostať samé vo vnútri. A keď už si neviem rady, tak mu to napíšem, vyžalujem sa a je mi ľahšie. Nám ženám vraj ide to kecanie lepšie, mne zas to písanie ( hoci ani v rozprávaní asi nemám konkurenciu )
A viete čo? Dúfam, že to vyjde. Že budeme spolu šťastní a nezmení sa to. Nestratí sa to, čo je medzi nami a že stále nám na tom bude záležať a budeme to budovať.
A ak nie? Neľutujem ani sekundu a nikdy nebudem, pretože dáva mi viac ako tuší a ja spravím všetko preto, aby ani on nikdy neľutoval a boli sme to stále MY.
Nielen JA a ON, ale MY

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár