Chcete si pričuchnúť? Voniam ako kapučíno :/

Toto sa môže stať iba mne!
Hovorím si keď sa niečo takéto stane. Ked ma mama viezla do školy musela som vyzerať ako zdochnutá kačka keďže mi okrem každorannych nadávok typu : „prečo sa nemôžeš skôr vytrepať z postele, brat kvôli tebe príde neskoro do školy“ – naznačila že vyzerám ako zdochnutá kačka, tj. vyzerám unavene a zaspávam na sedadle auta (čo sa zdá ako nemožný úkon keďže mama jazdí štýlom závodnej pretekárky + nahlas huláka funko) a povedala že by som si určite mala dať kávu nech sa trocha preberiem.
(uff, asi najdlhšia veta v mojom živote

Viac menej šťastlivo som sa dotrepala do školy a zvítala sa zo spolužiakmi. Po chvíľke napätia keď som v taške lovila desaťkorunu som ju našla a víťazoslávne hodila do kávo mašinky. Dokonca som nezabudla na pohár a lahodná hnedá tekutina vycvrkla z automatu a k tomu pena na vrch.

Zo svojim úlovkom som si sadla za stôl, ešte zobrala lyžičku a jemne sa oddávala lahodnej chuti kávy (aj keď bez cukru). Lyžičku som znova chcela strčiť do pohára ale nejak nešťastne som oň zavadila a zrazu už len zhrozene vidím tú hnedú masu ako sa vylieva. Najprv na stôl, potom všade naokolo a najmä na moje nohavice. Hneď ako sa my to dotklo nohavíc hlúpo som uskočila a začala krepčiť podivný opičí tanec keď na ma zaútočila tá horúca konzistencia, ako viete nebolo to bohvieako príjemné a okrem toho po mojom výkriku sa na mňa kukali všetci spolužiaci. Už viem prečo nechodia do divadla.

Niektoré dobré duše zabehli po utierky, iný ma ľutovali pozerajúc na moje nohavice alebo vyšetrovali ako sa to stalo. Viac menej som sa utrela – nepomohlo to ani trocha, celú jednu nohavicu som mala mokrú a aj polku druhej, nehovoriac o tom že tá sprostá káva my natiekla aj do topánok. Niektoré dobré duše sa podujali utrieť podlahu za mňa zatiaľ čo ja som sa spamätávala zo „šoku“. Ak som bola naštvaná jedine na mňa a moju grambľavosť a cez zuby mi prešlo „toto sa môže stať len mne..“

Kamoška mi ponúkla tepláky na prezlečenie ale to som odmietla mysliac si že ma mama predsa vezme domov aby som sa mohla prezliecť. Zavolala som jej. Prišla. V aute my vynadala a povedala že sa nebude so mnou nebude trepať tam a zasa naspať. Benzín sú peniaze Tak som v mokrých nohaviciach ktoré boli až nepríjemne studené znova prešla celú školu a vypýtala spolužiačku z hodiny.

Prezliekla som sa a počas celej školy som chodila po škole v teplákoch. Ako si môžete domyslieť nevyzerala som moc atraktívne ale aspoň si ma nikto nepomýlil s upratovačkou .
Cítila som sa ako kebyže sa po škole prechádzam v pyžame, tepláky boli síce celkom pohodlné (musím sa jej spýtať kde ich kúpila) ale zasa všetky spolužiačky v pekných nohaviciach a ja v tomto. Vyslúžila som si za to aj označenie hrdinka .
Každopádne zaujímavý zážitok ale najradšej by som si ho už nezopakovala.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu