Raz od teba odídem

„Si hrozný človek. Áno si. Baví ťa trápiť ma.“
„Lichotíš mi.“
„Vieš čo, raz stretnem dievča ktoré bude veselé, pozitívne naladené. Bude sa stále usmievať a srať dúhy. Potom od teba odídem.“
„Želám ti aby si také dievča stretol.“ povedala som ticho
„Vidíš, presne toto som myslel! Stále takto naladená, pesimistická...“
„Vo všeobecnosti som šťastný človek.“
„Naozaj? Môžem ti povedať niekoľko dôvodov prečo je tá veta chybná...Tvoja čudesnosť, paranoja, prístup...“
„Som realistka.“
Vzdychol a odvrátil sa odomna.
„čo je, vyzeráš autobus?“
„Hej.“odsekol

Čo o mne povie fakt že asi štyria chalani mi povedali niečo podobné? Proste že som hrozný človek, potvora ktorú baví trýzniť opačné pohlavie. Ale ja to nerobím naschvál, zo svojim zahrávaním sa som už prestala... ale niekedy, proste dostanem strach, chytí ma panika, priveľa myšlienok a ja sa nemôžem uvoľniť. Najradšej by som išla niekam preč, hoc aj sadla na okno... ale úplné najradšej by som bola ak by sa ku mne pritúlil, povedal že ma chce a potrebuje miesto toho aby sa pýtal že čo mi je a či som v pohode. Pýta sa otázky ale ja neviem odpovedať, ja neviem prečo mám občas také stavy, prečo sa k nemu správam otrasne keď ho mám rada...
Myslela som že kríza je už zažehnaná, zrejme som sa mýlila.

A mám srdce. Aspoň biológia mi to tvrdí.

Na zástavke bolo chladno, pomaly som popíjala drink a snažila sa nemyslieť na moje odmŕzajúce ruky, a urazeného chalana vedľa. Autobus zastal pred nami, a postavili sme sa. Chcela som ho pobozkať ale vzišla z toho len pusa na líco. Vymenili sme si pozdravy a odišla som. Obzrela som sa ale už tam nebol. Na budúci týždeň je tu znova.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu