Večné sťažnosti na nízke platy, zlú vládu, vysoké ceny, lenivých partnerov, hysterické partnerky,veľký byt, malý byt... to sú tie väčšie problémy. Lenže tam to nekončí a bola to moja sestra, čo mi otvorila oči. Odvtedy si všímam, že dnes sa už sťažujú všetci kompletne na všetko, proste NEKONEČNÁ NESPOKOJNOSŤ!
Chudé si pripadajú večne tučné, blondínky chcú byť ryšavé alebo hnedovlasé, veľké prsia sú priveľké a malé zasa príliš malé. V zime je príliš zima, v lete, príliš teplo, keď prší, nadávame, že je hnusné počasie a keď svieti slnko sme leniví zdvihnúť rite..keď je sladký obed, chceme slaný, keď ponúkajú čaj, chceme kávu.
A DOSŤ!
Áno, bola som taká istá... sťažovala som sa na každú hlúposť...lenže s negatívnym prístupom k maličkostiam, prišiel negativizmus aj na tie veľké veci...a všetko zrazu išlo dolu vodou. Ani sa nenazdáte a zrazu ste nezamestnaný bezdomovec s úsporou na pár týždňov a vtedy vám trkne, že takto to ďalej nejde.
Áno,toto je aj môj príbeh.
A potom prišiel deň, keď som sa mala rozhodnúť... nie či mi vyhovuje dážď alebo slnko. Musela som si stanoviť čo chcem. A vtedy som si spomenula.
"CESTA JE CIEĽ..."
Prestala som sa sťažovať na svet, zrazu to nabralo vysoké obrátky,apatia sa transformovala do aktivity, sťažnosť na radosť a negatívne na pozitívne.
A dnes už mi nevadí, že mi vietor pokazí účes, že je tak skoro tma, že je zima, že nie som bohatá ani to, že som v živote toho viac posrala ako dotiahla do konca...
Verím v silu mysle....a viem, že čím pozitívnejšie človek myslí tým viac sa mu darí... a keď sa pošmykne s voľbou, nesmie sa pošmyknúť v pozitívnom zmýšľaní...
Mám všetko napriek tomu, že nemám nič... teda takmer nič a aj napriek tomu som dnes šťastná. Moja transformácia netrvala roky, trvalo mi to presne 14 dní.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zajkousko
22. 1.januára 2014 19:17
dokázala si rozuzliť gordický uzol.....
Napíš svoj komentár