Divadelná historka

Zase som raz bola na kultúre. V divadle..., áno! Áno! Chodím tam rada a často, no čo, z tých , povedzme, 30 predstavení, čo sa u nás hrá som videla asi desať, takže sa teším na ďalších dvadsať a kto ho vie na čo budem chodiť potom

Tento krát sme boli na Čardášovej princeznej. Zatiaľ čo som pred divadlom čakala na kamošku (áno na kamošku, ešte sa nenašiel žiadny chlap s umeleckou dušou, ktorému by bilo srdce) mala som pocit, že som neprišla do divadla ale na školský zájazd.., stál tam asi cely prvý stupeň a ešte nejakí stredoškoláci. Zrejme sa všetci prišli pozrieť na Filipa Túmu, ktorý žne slávu v nemenovanej tanečnej šou (Let´s dance).

Keď sme vošli, vytiahla som zo svojej mini kabelky maxi lístok a šlo sa! Vďaka schopnostiam svojej kamarátky a tiež tety pokladníčky, som sedela na prvej stoličke v štvrtom rade vedľa , poviem to taktne, staršieho pána . K pánovi- tlieskal kedy sa mu chcelo, ak sa mu chcelo, chtíč netrval dlho a prestal, tiež sa zvláštne pozrel na svoju manželku, ktorá ako prvá začala tlieskať (pripomínalo mi to scénu z filmu , vždy som chcela prinútiť dav k potlesku...na to asi treba osobnostne vyrásť, aby som potom zniesla prípadnú blamáž ak nikto tlieskať nezačne).

Predstavenie bolo výborné...ja takmer na všetko, čo vidím vravím, že je skvelé, ale nepomôžem si, uchváti ma čaro divadla, atmosféra a niekedy mi dokonca ujde dej, pretože som až príliš uchvátená ostatnými vecami- pohľadmi, rečou alebo samotnými postavami.
Počas prestávky sme sa dokonca dostali aj na wécé..., so známou sme poohovárali sušič na ruky a tiež , že by sa zišlo ešte jedno hygienické zariadenie.

Páči sa mi keď hercom vypadne text, pomýlia sa a musia improvizovať (nie som zlomyselná, ale sranda nezaškodí) aj včera sa improvizovalo a ja som sa ešte päť minút potom vnútorne rehotala..., obdivujem hercov, ako sa vedia premôcť a hrať ďalej, ale to je asi u hercov bežné, veď čo sa na tej všmu učia ak nie to?

Počas druhej prestávky ma uvádzačka upozornila, že si mám skryť kabelku pod sedadlo a nemám ju mat vedľa sedadla..., tak som si ju vzala a uvádzačke povedala len „aha! “ netušila som , že aj divadlá majú svoje kabelkové pravidlá, až potom sa ukázalo, že to bolo kvôli baleťákom, ktorí vybehli po schodoch, Asi by bolo trošku trápne , keby sa potkli o moju miniatúrnu kabelku.

Ako to už na konci býva...herci sa klaňali, diváci tlieskali a rozdávali sa tiež kvety. Paradoxom bolo, že najväčšiu kyticu nedostala hlavná speváčka(Sylva) ale Filip Túma . No ako správny gentleman odovzdal kyticu hlavnej herečko-speváčke a nechápavo sa usmial.
Samozrejme nástky skandovali ako na niekdajšej superstar a opona padla..., s dobrým pocitom , vychechtaná a vykulturovaná odchádzam domov.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu