Trinásteho, či ktorého to je ....

Dnes vám to bol zvláštny deň, aj tažký aj studený . Zažila som svoj najdlhší rozhovor o počasí. Na autobusovej zastávke(kde inde) s neznámym pánom v šušťákovej súprave a s mierne podguráženým výrazom. Napíšem aj znenie dialógu, nech si viete situáciu aj predstaviť.
Postavy: Pán (P) Drusilla Dayerová (D)

P: ty kokso, to je zima
No
P: ty kokso, ale to je nenormálna zima toto, šak to neni možné
Hm
P: To potom aká bude zima, keď teraz je taká zima?
neviem
P: ide už dajaký autobus?
nie
Je dosť možné, že toho povedal viac, ale mala som slúchadlá a jeho myšlienky sa mi plietli so Steviem Wonderom a potom aj Franzom Ferdinandom.
Potom sa pán rozbehol cez prechod na červenú a vošiel do nejakej elektricky...,

Konečne mám opravenú empetrojku! (viem, žiadny súvis) Už druhý raz bola v oprave, ešteže existuje záruka. Prvý krát mi nešli hlasy, len hudba , niežeby sa mi nepáčila karaoke verzia mojich obľúbených songov( zvláštne slovo song, bežne ho v reči nepoužívam) ale tak speváci sú speváci. NO a teraz mi zase nešiel displej, nesvietil. Skrátka Drusilla si potrpí na kvalitne značky (nebudeme menovať) .

V piatok som bola na erobiku (trikrát hurá fonetike) sestra ma donútila a to tým spôsobom, že mi kúpila nové tepláky , aby som sa nemala na čo vyhovoriť. Bolo to dosť smiešne, keďže nás tam bolo desať , v miestnej telocvični, my so segrou ako inak v poslednom rade a pred nami všetky tie arytmické ženy v rokoch. No a potom sa nezasmej! !

Celu sobotu som tú svalnatú ženu z erobiku preklínala a v nedeľu mi už napadla aj myšlienka vúdú.
No dnes to už nebolí a tak tam v piatok pôjdem opäť.., aspoň sa zasmejem.

Pri písaní tohto bezvýznamného a talentom neoplývajúceho blogu ma sústavne otravovala lienka divá, že je divá som usúdila z toho, že mala priveľa bodiek na tak malú plochu, a bola až príliš akčná.. a tiež nemôžem tvrdiť , že by sa zaujímala o počasie...

 Denník

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu