keď sme sa obaja hnali chodbou k miestu, kde mal byť pobodaný väzeň.
Adam s Vacuusom opustili samotku ešte pred nami a tak nám Via
vysielačkou oznamovala čo sa stalo. Splietala aj niečo o havranovi a
Adamovi, ibaže veľmi som jej nerozumela. Radšej som jej iba sľúbila,
že som za chvíľu pri nej.
,,Čo sa stalo?" spýtal sa Laxus, keď k nemu Vacuus postrčil Ictisa,
ktorý mal už ruky spútané za chrbtom. Neviem ako sa to Vacuusovi
podarilo, ale chodba už bola prázdna. Väzni boli vo svojich celách, i
keď boli otvorené a pomaly vykúkali. Vlastne sa doslova snažili
predstierať, že ich celá táto záležitosť nezaujíma. Vážne boli s
Vacuusa zdesení.
,,Drž toho hajzla!" Laxusove ruky sa pevne zakvačili do Ictisových
predlaktí až upír vyjakol. ,,Za toto ťa zavriem dole až budeš prosiť,
aby som ťa radšej zabil!" zasyčal Vacuus na upíra. Kde myslel tým
dole, som sa spýtať nestihla, lebo chodbou sa rútil doktor. Sledovala
som telo upíra na zemi. Ictis si asi vybral menšieho a viditeľne
slabšieho upíra preto, lebo vedel, že s ním to určite ukončí.
,,Čo sa tu stalo?" otočila som sa na doktora a hneď som zase pozrela
na telo. Za Eliotom, ktorý sa k telu vrhol kráčal totižto aj Neil s
Warnerom. Tak to je ten posledný, koho sme tu potrebovali. Bude chcieť
zase vyšetrovať, bude sa Ictisa pýtať na milión otázok a bude sa
snažiť prísť na to, prečo asi vrah vraždil. Nudné!
,,Vražda. Nie je na tom čo riešiť. Vinný sa aj prizná," mrkla som na
Warnera a rukou pohodila na Ictisa. Ten sa nechal zvierať pevným
Laxusovým stiskom a tváril sa ako keby sa ho situácia vôbec netýkala.
Nielenže ani trochu neľutoval, že sme ho pri tom chytili, nechal sa
chytiť, vlastne vyzeral pokojne. Ako keby urobil niečo, čo jemu samému
pomohlo. Ani som netušila, že mám pravdu.
,,Prečo k vražde prišlo? Vieš aj to?" Warner si neodpustil aby
nerýpal. Bol naštvaný, lebo v posledne hádke sa Vorax postavil za mňa
už iba z princípu, že Warnera nemal rád. Navyše väzni mu boli tiež
viditeľne ukradnutý. Vorax, hoci bol riaditeľ väzenia, bol mysľou
všade inde len nie vo svojom väzení.
,,Pretože všetci tu sú psychopati a vrahovia?" vrátila som mu rovnakou
menou. Warner iba znechutene vykrivil peru a postavil sa pred
ignorujúceho Ictisa. Uvažovala som ako dlho toto predstavenie potrvá.
Ictis určite hovoriť nebude. A určite to nepovie Warnerovi, ktorého
všetci väzni vinili za raziu. Škoda, že tá razia nebola dokonalá. Keby
bola, Ictis by sa nemohol dosť k zbrani. Dúfam, že mi to Warner nedá
vyžrať. Urobili sme si svoju robotu, lenže viditeľne nie dosť dobre.
,,Prečo si ho zabil? Hovor. Dlžil ti niečo? Niečo nesplnil? Ohrozoval
ťa? Aký bol dôvod?" vychrlil na neho Warner svoje otázky. S Viou sme
si vymenili pobavený pohľad. Skutočne dúfal, že chladnokrvný vrah akým
Ictis jednoducho je, mu dá odpoveď akú by rád počul? Vážne je to
idiot. Eliot medzi tým oznámil, že väzeň je skutočne mŕtvy, na čo sme
sa viacerí zaškerili. To by poznal aj dement bez lekárskeho diplomu.
Táto dvojica, Eliot a Warner, tí dvaja sa skutočne našli. Nebola som
si istá, či sú tak blbý alebo tak naivní.
,,Lebo sa mi chcelo," odvetil Ictis ako keby mu oznamoval, že vonku je
slnečno. Vacuus pretočil očami, vydal otrávený zvuk a v ďalšej sekunde
udrel Ictisa prudko do žalúdku obuškom. Ictis začal lapať dych a keby
ho Laxus nezvieral za ruky, tak určite skončí na zemi na kolenách.
,,Zbláznil si sa?! Prečo si to urobil? To...!" Warner sa okamžite na
Vacuusa vrhol s hnevom. Vacuus však nebol typ, ktorý by rád strácal
čas. Podľa mňa ho toto zdržovanie rozčuľovalo rovnako ako mňa.
,,Nezbláznil, len tu nechcem postávať do večera!" štekol Vacuus tak,
až aj Warnerovi sklaplo. ,,Ictis nezabíjal z nijakého dôvodu, ktorý by
ste počul rád. Je to prosto vrah a tak zabil. Videl dnes na plote
havrana. Havran je tu zlým znamením. Ak ho nejaký z väzňov uvidí,
zabije iného väzňa. Tak to tu prosto chodí."
,,Zabíjajú sa kvôli nejakému havranovi?" Warner zamrkal. Tak to Via
repkala do vysielačky. Že Ictis videl havrana. Ako to však súviselo s
Adamom?
,,Prekvapený? Šok! Nie sú to škôlkari. Sú to zabijaci. Vrahovia.
Nepotrebujú dôvod, iba zámienku. Vezmem teraz väzňa preč. Nesmie byť s
ostatnými a vy sa začnite zmierovať s tým, že títo väzni si nielenže
nezaslúžia našu pomoc, oni o ňu ani nestoja. Ich život je v kaši a
jediné čo majú je ich vraždiaca podstata. Už sa preber, Warner. Po
toľkých rokoch, by sa to už patrilo!"
,,Nie! To mi nestačí!" kurnik. Ten cvok bude chcieť mať posledné
slovo. Minulá hádka sa nedala ukončiť preto, že hoci nikto s Warnerom
nesúhlasil, on nedokázal sklapnúť. Ten chlap sa musel nesmierne rád
počúvať. ,,Chcem aby ho vyšetrila Lily. Lily nám povie, prečo k vražde
došlo a tak už budeme vedieť, ako jej predchádzať."
,,Ictis skutočne zabíjal preto, že uvidel havrana," pípol neisto Adama
a tým na seba strhol všetko pozornosť. Zaujímavé. My sme štekali a
nevenovali sme si ani polku tej pozornosti, aká sa v sekunde dostala
Adamovi, keď potichu pípol. ,,Boli sme vykladať väzňov. Ictis išiel za
mnou a uvidel na plote havrana. Pripadal mi rozrušený. Neriešil som
to, lebo som nevedel, že väzni vraždia, keď uvidia havrana."
,,Takže je to v podstate tvoja chyba?" spýtal sa Warner a ruky založil
na prsiach. Pri tom obvinení som ostala šokovane zarazená. Pozrela som
na Neila, lebo som čakala, že si brata po takomto sprostom obvinení
bude brániť, lenže on iba sklopil hlavu a sledoval čierny kameň pod
svojimi nohami. Ty si mizerný had! Skôr než som stihla otvoriť ústa
ja, Laxus alebo Via ozval sa Vacuus.
,,Nie je to jeho chyba! Nevedel to!" tak toto šokovalo ešte viac.
Odkedy sa Vacuus niekoho zastáva? A nezastal sa ho iba ústne. Doslova
sa pred neho postavil, ako keby ho mal v pláne brániť vlastným telom.
,,Žiaden z bachárov to ešte nevedel!"
,,Takže si si nesplnil povinnosť ty, že si im to neoznámil?" Vacuus sa
zarazil a jeho tvár potemnela. Ten chlap vážne nepatrí k chytrým.
Naštvať Vacuusa je to posledné, o čo by som sa pokúšala, ak by som
chcela vidieť svetlo sveta aj ďalší deň. ,,Ty si bol informovaný o
tom, čo urobí väzeň, ktorý vidí havrana a neoznámil si to ostatným."
,,Najlepšie sa učí na vlastných chybách. Nie je to tak?" odsekol
Vacuus, zovrel Icitisa za vlasy. Väzeň skríkol, keď ho trhol tak, až
skončil na zemi a keby nebol rýchli, tak ho Vacuus skutočne ťahá za
vlasy až do cely.
,,Tak počkaj to...!" bolo prirodzené, že Warner sa ešte nedohádal.
Vetu nedopovedal iba preto, lebo mu na rameno dopadla Neilova ruka.
Neil sa k nemu naklonil a niečo mu potichu zašepkal. Niečo, na čo
Warner rezignovane prikývol. ,,Máš pravdu. Môže ho vyšetriť aj v cele.
S primitívom sa naťahovať nebudem," s tým sa zvrtol a všetkých okrem
Eliota a Neila preťal pohľadom a kráčal chodbou preč. Neil sa chcel
vybrať za ním, lenže ja som neodolala.
,,Sekundu, Neil! Na chvíľu musíš odlepiť jazyk z jeho zadku!" Neil sa
zarazil a pomaly s hnevom v očiach sa na mňa otočil. ,,Tohto sa totiž
zbavíš ty!" ukázal som na telo pri svojich nohách. Neil by možno bol
niečo odsekol, ale Laxusovi liezol krkom už pomaly viac ako mne, takže
Laxusova ruka pristála na mojom chrbte a to bol pre Neila znak, radšej
sa nehádať. Vrátil sa a húkol na dvoch väzňov.
Neilovo poníženie nebolo dostatočné na to, aby som sa tam s ním
zdržovala. Zaujímalo ma, ako ďaleko sa dostane Warner s Lily. Lily
vyzerá ako ten typ, ktorý nemá problém otravného chlapa nakopať do
toho najbolestivejšieho miesta na mužskom tele. Ibaže keď som dobehla
k jej kancelárii....
,,Do kelu!" to predsa nemohli stihnúť?! Letela som v momente za ním.
Aj keby sa s ním Lily nehádala a nechcela žiadne vysvetlenie, o čom
som pochybovala, tak som ich nemohla minúť! Nemysliteľné! Jedine, že
Warner vedel, že Lily nie je v kancelárií a zamieril na iné miesto vo
väznici. Ibaže kam? Pozrela som na obe strany chodby. Čo teraz?
Netuším ako ich dobehnem. Bolo totižto jedno, kde momentálne sú, aj
tak budú mieriť za Ictisom takže musím za Ictisom ktorý je v... no
dole. Došlo mi však, že neviem kde to ,dole´ je. Jediné čo ma napadalo
bolo zamieriť na samotky, ibaže na samotku ho Vacuus určite nezavrel.
Zaváhala som a obzrela sa okolo seba. Bolo tu hodne väzňov, ale mala
som sa spýtať na cestu? To určite! Priznať slabosť, to je to, čo sa v
Sibeone nemôže. Robí to bachára slabým a bezmocným.
,,Stratila si sa?" prudko som sa otočila, aby som nevyvolala dojem, že
skutočne netuším kam idem ale vrazila som do pevnej Sciensovej hrude.
Pozrela som do jeho tváre. S nadvihnutým obočím ma sledoval. Rýchlo
som odskočila, lebo aj Ictis sa k väzňovi, ktorého dobodal, priblížil
nenápadne. Sciens bol príliš blízko mňa. Bližšie akoby mi bolo
príjemné a keď pripočítame aj to, že som ho postrelila...
,,Nie! Prečo by som sa mala akože stratiť?!" vybehla som na neho. Z
čoho odvodil, že som sa stratila? Možno iba hliadkujem ako vždy. Keď
hliadkujem tak sa bezcielne túlam chodbami. Sciens si založil ruky na
prsiach. Nebol pobavený. Jeho tvár bola vážna. Žeby ma nemal rád? Nič
prekvapujúce. Koľko ľudí ho asi postrelilo? Tiež by som nemala rada
toho, kto by moje telo poznačil striebrom.
,,Už si počula vetu, že ten kto sa spýta je hlupák chvíľu, ale ten čo
nie, je hlupákom celý život?" jednu ruku som zovrela v päsť a schovala
ju za chrbát tak, aby to nevidel. Chcela som ventilovať svoju
frustráciu zo svojej neschopnosti. Ibaže priznať akurát Sciensovi, že
som stratená? Poznala som tú vetu, kto by ju nepoznal? Veď aj vo
výcvikovom tábore nás ňou stále kŕmili.
,,A ty si už počul vetu, že kto strká nos do vecí, do ktorých ho nič,
bude zastrelený?" Sciens trhol ramenami, spustil ruky a zamrmlal si
,ako chceš.´ Nechápem, prečo som ho nenechala odísť. Asi som to mala
urobiť, ibaže zrazu sa vo mne zdvihla neskutočná túžba zastaviť ho.
Položiť mu tú otázku. Možno som to chcela urobiť preto, aby som mu
ukázala, že ja nie som celoživotným hlupákom. Že dokážem priznať
bezradnosť. Otázka ostáva, prečo som chcela, aby on vedel, že nie som
hlupák? ,,Ok, kde je Ictis?"
,,Dole. Pod Sibeonom," Sciens sa zastavil a pomaly sa na mňa otočil.
Kútik úst mu vybehol v pobavení. Malo by mi byť jedno, čo si o mne
väzni myslia, tak prečo mi nie je jedno, čo si myslí Sciens?! Navyše
Sciens je klamár!
,,Pod Sibeonom?" zopakovala som jeho otázku a on sa ku mne pomaličky
vrátil, na tvár mal úsmev.
,,Pokojne ťa tam zavediem," odvetil a ja som primrzla. ,,Odvediem ťa
tam?" To sa mi nezdalo. Rýchlo som urobila krok vzad. Neverím mu!
Túžim potom, aby tento vrah a klamár vedel, že si dokážem priznať, že
niečo nezvládnem, že nie som hlúpa, ale dovoliť mu, aby ma odtiahol
bokom od ostaných?
,,Dobre," hlas som sa snažila mať silný a vyrovnaný. Som smiešna. Keby
ma chcel zabiť, pokojne to môže urobiť pred zrakmi ostatných. Sotva je
tu niekto kto by mi pomohol, keby sa na mňa vrhol. Ešte by ho aj
povzbudzovali. ,,Veď ma."
,,Ako myslíš," pochopil, že od neho chcem, aby šiel pár krokov predo
mnou. Vyhovel mi. Prešiel okolo mňa, čo ukázalo, že ja som sa vybrala
zlým smerom a zamieril chodbou. Ja pomaly, ale obozretne za ním. Po
chvíli mi došlo, že ma vedie na samotky. Ak sú to ,dole´ skutočne
samotky, buchnem! ,,Musíme sem," Sciens ukázal na zavreté dvere
samotiek. Boli od väzenia oddelené dverami, ktoré sme dokázali otvoriť
iba my.
,,Samotky sú to ,dole?" tú otázku som na neho doslova vybehla. Iba dal
ruky do zmierlivého gesta a v zápore pokrútil hlavou. Už sa naučil, že
nie je najlepší nápad rozčuľovať ma. Ja strieľam.
,,Nie, musíme prejsť cez samotky. Za samotkami je schodisko, ktoré
vedie do žalárov, kam sa zavierajú väzni, ktorí sa niečím previnia."
,,Takí väzni sa nezavierajú na samotky?" zamračene som pozrel na cely,
ale takisto som položila ruku na priesvitné dvere, po ktorých sa
rozbehli farebné pavučiny a dvere povolili. Sciens vošiel dnu a ja
opatrným krokom za ním. Zase som bola príliš blízko! Na samotkách sme
skutočne neostali. Pár väzňov za nami pokrikovalo, lenže Sciens si ich
vôbec nevšímal. Rázoval chodbou, až sme skutočne narazili na
schodisko. Po schodoch zbehol dole a mňa neprekvapilo, že sme narazili
na ďalší čierny kameň. Tuna to však vyzeralo omnoho depresívnejšie.
Chodby totiž neosvetľovali žiarovky, ale sviečky. Sviečky, ktoré sa v
temných stenách strácali.
,,Nie, na samotky sa zavierajú takí, čo sú dlhodobo nebezpeční a musia
byť mimo ostaných inak by iba vraždili, či niečo podobné. Preto na
samotke veľa času strávil Lenis. Zabíjal väzňov ako najatý, plus
Vacuus ho chcel izolovať od ostatných. Z akého dôvodu...,"zarazil sa a
zastavil. Neuvedomila som si to a tak som mu vrazila do chrbta. Prudko
som však odskočila. Chcela som mu vynadať, či je normálny, ale on si
položil ukazováčik na pery.
,,Ja nebudem Ictisa vyšetrovať! Nepovie mi nič, čo by som nevedela!
Keď ho sem Vacuus priviedol povedal, že Ictis videl havrana. To je
dôvod vraždy! Mám zisťovať prečo psychopatický vrah ubodal väzňa? Sa
preber Warner!" tá hádku musela byť dlhšia, lebo Sciens ma chytil za
ruku a strhol k sebe bokom. Môj prirodzený inštinkt bolo začať kričať,
on mi však položil ruku na pery a jeho stisku som sa nemohla brániť.
Pochopila som, že ani nemusím. Warner s frflaním obehol okolo nás a
vybehol po schodoch, ani si nás v tieni chodby nevšimol
,,Napadlo ma, že nechceš, aby vedel, že ho šmíruješ," šepol Sciens a
ruku stiahol z mojich úst. Stála som prilepená na ňom a počula, ako mu
pod mojou rukou bije srdce. Keď som si uvedomovala pevné telo, ktoré
sa na mňa tislo, môj dych oťažel, srdce sa mi zovrelo a zrazu mi bolo
príliš teplo na to, že som stála v studenej chodbe prekliateho
Sibeonu. Nie! To nie je možné, aby som sa takto cítila pri väzňovi!
Pri vrahovi a klamárovi!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár