Fetovaním k štíhlej línii

Už tretím rokom robím v bare. Je to fajn práca. Dobre platená, pri ktorej človek spozná i mnoho nových ľudí. Mám celkom slušný prehľad o tom, kto čo pije, o tom , kto vôbec nepije a aj o tom , kto potrebuje niečo „viac“ ako len alkohol. Takéhoto človeka viem rozoznať na prvý pohľad. Príde k baru s kvapkajúcim potom na čele, neartikulovane si vypýta minerálku, nealko alebo redbull na posilnenie. Tí štamgasti , ktorí sa tejto výnimočnej činnosti venujú už nejakú tú dobu, nezabudnú poďakovať štrbavým, po prípade zhnitým úsmevom a odcupotajú na parket „dávať“. To im k šťastiu nestačí niekoľko panákov a dáky ten šľuk?

Na dámskych toaletách vládne podobná atmosféra. V rade čakáš aj desať - pätnásť minút, pretože slečny sa zavreli do kabínky a ťahajú do nosa. Z niekdajších baculiek sú „kosti“ v doslovnom preklade a predbiehajú sa v najnižšej váhovej kategórii. Pekné od nich je, že sa úprimne priznávajú k ich záľubám. Keď totižto po dlhom čase opustia WC, nezabudnú sa pri pohľade do zrkadla spýtať, či má ešte niektorá z nich chuť, pretože ešte trošku zostalo:„ Nie díky, stačilo.“ A odcupotajú na parket „dávať“.

Vrcholom večera býva duchaplná otázka odvážlivca k jednému z barmanov: „Nemáte tu niečo biele?“ Musíme ho avšak sklamať, ponúkame len nápoje a cigarety. Hlúpe zákony!

Pracovný čas končí okolo piatej- šiestej a na ceste domov máte príležitosť stretnúť tieto indivíduá sediac na námestí. Ťažko rozmýšľajú o svojich ďalších krokoch. Ísť domov spať? Takto našlapaní? Ti kalí? Pokračujeme v zábave!

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu