Len byť a nepýtať sa prečo...

Sme neverní sami sebe, nevieme sa poslúchať, nevieme sa zriecť,
No nevieem ani robiť, to čo chceme , to čo vieme
Cykly sa striedajú, plány sa neplnia, bez výčitiek, v úplnej spokojnosti
Bez akýchkoľvek úhryzkov svedomia,
Až raz, hlava spomenie si na ne,
A ona pochopí, že to isté urobila znova a zas
Chce toho tak veľa, toto, ono, tamto
Neurobí nič alebo málo
Čo je to život?
To nie je život, to je prežívanie
Zo dňa na deň o niečo menej kreatívne,
Čím staršia, tým na strome čerešní pomenej,
Tým sú prehnitejšie,
Až raz zhnijú do posledného pletiva
A z toho, čo bolo, nezostane nič, nebude nič,
Možno sprvu spomienky,
Ale i tie sa vytratia, i na ne sa zabudne,
Zostane len všednosť, temnota, prázdnota,
Trápiť sa pre to? Netrápiť?
Nechať to plynúť a čakať a čakať...
Na presláveného Godota?
Ako ďalej, povedz ako ďalej,
Nieto už radosti v tomto živote,
Chceme ísť ďalej, no nevieme
my chceme vedieť,
Nauč nás to, prosím,
Aspoň zlomok z toho,
Aspoň kúsok, kúsoček, ostatné je na nás,
Nevidomých, necitlivých úbožiakoch bažiacich po svetle úspechu,
Hladných po láske, ale slobodnej bez záväzkov, bez prstienka a zásnub,
Bez svadobnej torty a šiat s vlečkou...
A čo s ňou? So slobodou?
Nič, necháme to plynúť ako vždy, ako teraz,
Pár minút filozofovania a problém strčíme pod šuplík,
O pár rokov objavíme, pohútame, odložíme pod posteľ,
Príde ďalšia cesta do ďaleka,
Papier zabudneme, chcene nechcene a nikdy sa preň nevrátime...
Zabudneme, ako na všetko na čo chceme zabudnúť i keď v skutočnosti sa to snažíme vyriešiť, či aspoň poriešiť
A zmysel? Žiadny
Zmyslom je to iste ako bytie...
Len byť a nepýtať sa prečo...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu