Vraj, niekedy je dobré napísať list...len tak. A neposlať.
Prejaviť v ňom všetky svoje city...aj tie najhlbšie a najtajnejšie.
Vraj to pomáha...vraj.
Už som sa zabudol dívať na svet tými nevinnými a bezstarostnými očami.
Teraz sa už dívať pre zmenu neviem vôbec...
Moj uhol pohľadu sa začína mojími ošúchanými teniskami a končí pľúvancom na chodníku asi dva metre predomnou.
Mám pocit že som prestal vidieť niektoré farby....zmizlo asi 64 odtieňov žltej, 31 zelenej...ale za to pribudlo asi 128 odtieňov šedej...alebo sivej (ako chcete). A dlho som nevidel tyrkysovú...ktovie či by som ju ešte rozpoznal...
A aj moja pamäť mi prestáva slúžiť, čo je vlastne celkom dobré, no niekedy mi je z toho skôr do plaču.
Takto som si svoj búduci život nepredstavoval ani náhodou.
Myslel som, že všetko zostane tak ako to je - dokonca som si namýšľal, že to bude ešte lepšie.
Stal sa zo mňa slepec, mechanický stroj spoločnosti (žiaden pomaranč).
Prosím...prosím pomôž mi to odvrátiť.
Nechcem len tak bezcielne opito blúdiť.
Vlastne bezcieľne nie...svoj cieľ som si určil..dúfam, že si aj on určil mňa
List, ktorý som nikdy neposlal...nie preto ,že by som nevedel komu.
Preto, lebo mi to vraj pomôže...
- Odoslať? - Áno.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
cierna(seda,siva,ako chces) je pekna,ale nie ked ju mas na dusi..tes sa z minulosti,ale aj z buducnosti
Napíš svoj komentár
páči sa mi tento blog...