zvonkohra cinkla. ušiel som do lesa. myslím na teba. myslím na nás. je mi smutno. aj mne je smutno ruka mi vypadla spod hlavy zastavila sa až kdesi medzi šálkou a rožkom s medom počujem ako včela narazila do okna odrazila sa od skla priehľadného štvorca svetla osadenom v ráme otvorme tie idiotské okná nechajme včely lietať dnu a von zvonkohra nech cinká a prináša krehké saténové rána a lenivé zamatové noci a nás do nich spolu a nahých alebo v ťažkých brneniach len spolu bez okien topiaci sa v tichu zberatelia snov plachí utečenci noci budeme si počúvať srdcia ušla som do lesa. myslím na teba. myslím na nás. je mi smutno. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj