po jamách zrastených do širokej cesty
kráčam po jazve
krvavej
živej
čerstvej
jazve z úrazu hlavy
raz sa možno prepadnem
do sivej melanchólie
odhliadnuc od vlastnej existencie
samovražedne skočím
medzi nitky
zauzlia mi vlasy
a ja si ich s radosťou odstrihnem
vyhodím do vzduchu hustý spletený vrkoč
a budem veriť
že ním niekoho trafím
a jemu zostane na tvári
veľká obývateľná jazva
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pussycat33
29. 10.októbra 2007 20:21
krása..začínam veriť, že si z inej galaxie
Napíš svoj komentár