prebúdzajúci vo mne stratený svet snov?
Veršotepec,
tajuplný obchodník múdrych slov.
Slzy kvitnú mi v studniach smútku,
keď viem, že tvoja duša trpela v skutku,
bolesťou zo zármutku.
Modeluje nás minulosť,
či už to bol hriech a či cnosť.
Šťastie je malým kopancom do výšin
nech srdce neklope, že chce ísť von.
Zabudnime na zbytočné pocity vin.
Prinášajú len predčasný skon.
Strach z hĺbky má síce zachvátil..
Všetko sa mení,
pocity chlad zamrazil,
čo ak mňa nič nezmení?
Možnosť, že sa otvoriť nechcem
odveje aj odvážnych.
Odznie: "Darovať seba ti chcem."
Urobím z nich poddaných.
Klbko nehy zhori dôsledne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár