zasiahne vas priamo do srdca,
uprostred najvacsej opustenosti,
zrazu sa objavi svetlo,
a slastne oslepi oci.
Zopar kratkych okamihov,
vsetko je hned jasne,
mile vyhlady na jej oci,
ziariace zivotom, a teplo,
prebehne mi hned mojim chladnym telom.
Krasa prvej chvile,
trva dlhsie ako vecnost,
spolu byt, len to ma cenu,
peniaze a ine veci,
su len nepotrebnym prachom,
oproti jej pohladu,
ktory by mohol vyprevadzat,
mna na spokojnu smrt.
Autobus s nami stoji,
v case a v nasich citoch,
lepsie to uz nebude,
ona je ta krasa,
co sa nemera ocami,
ale cistym a smutnym srdcom.
Dni dalsie idu s nami,
ruka v ruke, ako jedno krasnô,
spomienky sa rodia, a nikdy neumru,
ako laska trva dlhsie nez bolest z nej.
Je stale tu, vo mne,
zije so mnou a umrie so mnou.
Jedine s laskou mal den 24 hodin,
a tyzden 7 dni,
naplneny som bol po okraj,
a tuzil nikdy sa nevypit,
tym krasnym pohladom do jej oci,
s hanblivym pohladom,
ktory nikdy nezmizne zo mna.
Vydrzat co najdlhsie plny,
laskou, krasou a casom spolocnym,
to je ciel vyssi ako samotne ludstvo,
kedy dvaja su viac ako vsetci,
kedy jeden clovek sa stane celym vesmirom,
a ja viem, ze naozaj zijem v nom.
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
saganova
27. 4.apríla 2014 19:26
Páči sa mi
Napíš svoj komentár