„Že čo poviem susedom. Ako im vysvetlím, že moja matka zmizla? Čo ak sa budú na ňu pýtať?“ začala som prepadať panike.
„Buď v pohode. Povieš, že tvoja mama sa náhle zbalila a teraz je určite niekde za hranicami štátu. S novým milencom. A teba tu len tak nechala.. Hm?“ nadvihol obočie, kukol na mňa a čakal moju reakciu. Najprv som to musela predýchať.
„Ok. Fajn. Moja matka ma náhle opustila a odcestovala... Možno z toho ešte výjdem ako chudáčik..“
„Len to nepreháňaj, aby tvoju matku nešli udať za to, že sa o teba nestará.“ A sakra. Teraz ma ešte viac zneistil.
„Super,“ ironicky som si povzdychla a vystúpila z auta, lebo sme zastali.
„Predám byt,“ povedala som vo výťahu.
„Čo?“ pozrel na mňa s otáznikmi v očiach.
„Máš pravdu.. Nebudem mať kde bývať..“ oprela som sa o stenu výťahu.
„Nie, nie.. Počkaj.. To je dobrý nápad. Môžeš sa nasťahovať ku mne. Mám v byte veľa miesta, manželskú posteľ a mimo to, ženská ruka by sa hodila.“
„Neviem variť. Nemal ma to kto naučiť.“
„Ja variť viem.. Musel som sa naučiť, keďže som chcel bývať sám,“ vystúpil a šla som za ním.
„Naučím ťa to,“ otvoril dvere do jeho bytu. Rozsvietil a vtedy... Dostal poriadny úder do tváre.
„Viktor!!“ skíkla som, ale niekto ma chytil zo zadu za ruky a zapchal mi ústa. Takouto situáciou som už prešla. Z celej sily som kopla do zadu a útočníka zasiahla medzi nohy.
„Ty suka!“ započula som toho neznámeho, keď ma pustil a padol na zem. Rýchlo som utekala do bytu.
„Tvoj kamoško Igorko nám dĺži nejaké prachy a keďže je v lochu, si jediný, kto nám ich vráti do posledného haliera,“ povedal asi 30-ročný holohlavý chlap a mieril na Viktora zbraňou. Sadla som si vedľa neho na dlážku a tak mieril na nás oboch.
„Koľko?“ opýtal sa Viktor a utrel si krv z úst.
„1 500 Eur.“
„Čo?“ vykríkla som.
„Ty čuš! Ty sa do toho nestaraj! Ty si tu vôbec nemala byť!“ teraz mieril na mňa.
„Simon, ju nechaj na pokoji. Pošlem ti tie zasrané prachy hneď ráno. Nemám pri sebe hotovosť.“
„Máš 24 hodín, Vikinko. A ty,“ schmatol ma za vlasy.
„Pôjdeš so mnou ako istota, že tie prachy pošle,“ zasmial sa a vytiahol ma hore. Ani to nebolelo, lebo som už na to bola zvyknutá.
„Úcta k žene ti hovorí asi veľké hovno, čo?“ trpko som sa zasmiala.
„Nepapuľuj,“ postrčil ma a pustil mi vlasy.
„Si pekné dievčatko a takéto slová sa k takej peknej tváričke nehodia,“ pohladkal ma po líci. Bol taký slizký. Fuj.
„Ak jej skrivíš čo i len vlas..“ začal Viktor výhražne. Simon ho prerušil:
„Tak čo? Zabiješ ma?“ začal sa smiať debilným smiechom. Pridal sa ku nemu aj ten malý, ktorého som skoro vykastrovala.
„Pohni,“ chytil ma surovo za plece a tlačil smerom ku výťahu.
„24 hodín. Peniaze pošli na účet. Tony, daj mu vizitku...“ povedal a privolal výťah. Musela som nastúpiť dnu a ešte sme čakali na Tonyho. Poslednýkrát som pozrela na Viktora, ktorý už stál a dvere sa zavreli. Naložili ma do zadu do auta.
„Budeš chvíľu spať,“ zasmial sa Tony a priložil mi na nos a ústa nejakú látku. Najprv som sa bránila, ale nemala som šancu.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ady2134
21. 12.decembra 2009 21:38
pekne
Napíš svoj komentár