..áno, je to divné.. ale je to pravda.. a nemôžem to už pred ľudmi viacej skrývať.. MÁM VTÁKA! Už 13 rokov! Áno, je to nečakaný fakt.. A veľmi zdrvujúci.. Ako každý vták má svoju vlastnú hlavu, nezdieľame spolu jeden rozum.. A pochopiteľne mám k nemu veľmi veľky vzťah.. Celé tie roky sa správal nenápadne.. Občal mal nejaké nároky na jeho obriadenie, trochu pohladenia.. Nik si ho nevšimol, občas ma niekto však podozrieval.. Až dnes sa naplno prejavila jeho povaha.. Čo som nečakala, že to také môže byť :-|

Ešte pred začatím písania tohto blogu si zakvačený v mojom rozkroku visel za "zobáčik" a nechal sa nosiť.. Sem tam za sebou zanechal kus bieleho moku.. A bolo všetko ako vždy.. potom si sadol so mnou na posteľ a čakal.. sledoval ma.. neprestajne. On a pár jeho chĺpkov sa začali dvíhať pri tom ako som ho jemne hladkala po hlavičke krúživými pohybmi.. a zrazu.. PROSTE SA POSTAVIL CELÝ! A tak si tu predo mnou stál v celej svojej kráse a zaberal prekvapivo veľký priestor ako nikdy doteraz.. A zrazu.. hneď potom ako na mne zanechal ešte kus svojho bieleho moku sa presunul sa ..

Presadol si vedľa mňa a začal prejavovať záujem o hrátky so šnúrou od nabíjačky.. Čo si to o sebe myslí? Čo s ňou pre boha chce robiť? On sa naozaj zbláznil.. A tak stál a pomaly rýpal do šnúri od kábla. A začal ju vkladať do svojej ústnej dutiny.. Opakovane ju tam vkladal a vypľúval. Tak som ho začala ignorovať.. snáď sa predsa môj vták nebude hrať so šnúrou od nabíjačky a bezo mňa! Po opakovaných upozornenieach jeho osoby aby jej dal pokoj, že sa s ním budem hrať ja, asi pochopil, že to ma zakázané. Aj tak sa jej však nechcel vzdať. začal sa tváriť nenápadne a pri občasnej mojej nepozornosti sa zase oddával hrátkam so šnúrou. Až kým ma neprešla trpezlivosť..

Chytila som šnúru a natiahla ju do vzduchu.. Ostal ohromený mojím nečakaným činom.. Nespúšťal zrak zo mňa a zo šnúry.. Jeho pohľad bol upretý na mňa, očká sa mu začali sťahovať ako Ninja korytnačkám pri stretnutí s nepriateľom a zase narastal do väčších rozmerov.. Chystal sa na útok....

.. a naozaj zaútočil! Podskočil a ďobol ma do ruky! Drzosť! Nakoniec usúdil, že so mnou bojovať nemôže.. A nech nikto nehovorí, že vtáky sú sprosté! Vycupkal si na vankúš, odkiaľ ľahko dosiahol na kábel.. Prekabátená vlastným vtákom.. A ako v druhom blogu musím opäť skonštatovať : Kam sme sa to dostali?!

A to vám už radšej nejdem opisovať čo tu robil ďalšiu hodinu.. Pri príklad len uvediem, že mi pil čaj, vykúkal spoza monitoro na mňa, pri otvorenej chémií si čítal a otvorenú fyziku ďobal, ...

 Blog
Komentuj
 fotka
vincent_vega  25. 11. 2007 16:10
ehmmm...veľmi farbisté

...veď ty vieš že aj ja som mal svoje starosti s vtákom najhoršie bolo keď vydával zvuky keď som s niekým telefonoval...však vieš svoje



:´( ...ale väčšina dievčat si kvôli môjmu vtákovi robila zo mňa srandu...a dokonca so mnou ani nechceli telefonovať
 fotka
issabella  25. 11. 2007 17:42
toto bol vymakany blog!!!!



skoda ze moj vtacik uz umrel smrk smrk
 fotka
bobomir  25. 11. 2007 21:35
no není vták ako vták!
 fotka
hippieelba  25. 11. 2007 21:54
LOL si ma pobavila

ale straz si svojho vtaka ako dlho ho mas?
 fotka
edlinka  25. 11. 2007 21:59
Bobomir:

On ma tendenciu spravat sa ako vtak aj ako vtak



Hippieelba:

Uz 13 rokov, je to tam spomenute a strasne rad sa zavesi za zobak do rozkroku, tak sa dnes mama na nom nemalo smiala aj odfotit sa nechal, vid album
Napíš svoj komentár