Prečo nám čítali rozprávky..

Tak, a ďalší potešujúci deň za mnou..
Ďalší deň premýšľania, ktoré neskončilo pozitívnym uvedomením si skutočnosti..

Ako malým deťom nám čítali rozprávky, však Katka. A my sme si už v detstve vysnívali vlastných princov. Každá iného, ale v niečom rovnakých. Pozorný, krásny, usmiaty, milý, štedrý, milujúci, úprimný, chápavý, neobmedzujúci, skrátka dokonalý. Taký mal byť každý z nich. Mali si po nás prísť a vytiahnuť nás aj z tej najhlbšej jamy, do ktorej sme spadli pri otrasoch zeme, zapríčinenými problémami. Mali nás vytiahnuť, objať a my sme mali byť šťastné, že nás už nikdy nenechajú spadnúť.

A my sme jedného dňa zistili, že snívať je pekné, ale prežiť to, je ešte krajšie.

A tak sa začal príbeh..
Ani jedna z dievčat to nemala najľahšie zo začiatku, aj keď sa naučili nesťažovať sa. Ale ako to už v každom príbehu býva, veľa vecí sa zkomplikovalo. Veľa záporných postáv vstúpilo do príbehu dvoch dievčat a veľa chýb spravili aj ony samy. Časy idealizovaného typizovania postáv sú už mŕtve, nebudeme si klamať, nik nie je dokonalý.. možno.
Zatvárali oči pred zlom sveta tak dlho, až si nevšimli nastražené pasce. Obe spadli do hlbokých priepastí a neverili, že sa dostanú z nich hore, tak vysoko, tam kde boli..
A vtedy to prišlo..
Pre každú si prišiel jej vlastný.. Biely a čierny kôň sa pomaly priblížili a každú si jeden jazdec vzal do náručia. Po dlhšej dobe vedeli, že jazdci mali rovnaké mená.. Dokonalosť..
Sny sa menili na skutočnosť, všetky tajné miestnosti, ktoré otvárali len v spánku sa otvárali v skutočnosti. Úprimný úsmev nezmizol z tváre ani v najhorší deň. Ale to sme nevedeli, že najhorší deň ešte len príde.

Postupom času, ako svoju rozprávku čítali a prežívali ďalej a ďalej, zo strany na stranu, každé písmenko vychutnávali naplno, si uvedomili, že každá kniha sa končí. Túžobne čakali na posledné vety v znení: "A žili šťastne, až kým nepomreli."
Nikto im však nepovedal, že kniha má dvoch autorov.. Jedným z nich bol Sen, ktorého si obľúbili na prvý pohľad. Ku koncu knihy si začali uvedomovať prítomnosť druhého.. Volal sa Skutočnosť a nebol vôbec taký sympatický. Jeho zákerné oči sa zarývali dievčatám hlboko do duší a vedeli, že toto nedopadne dobre.
Pokúšali sa ignorovať ho a dožiť až ku koncu knihy, aby sa to nikdy neskončilo. Skutočnosť však nezmizol. Pomalým a nenápadným krokom sa priblížil ku Snu a bez akéhokoľvek náznaku ľútosti mu bodol nôž do chrbta. Hlavným hrdinkám sa rozliala ostrá bolesť zabodnutého noža po celom tele a uvedomili si pád do prádznej priepasti života, z ktorého ich nemôže dostať nik iný, len dokonalý princ.. len či..

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu