Tomu všetkému predchádza pohovor. Znie to síce vážne ale skôr je to o tom, že prídeš k niekomu domov, nevieš, či si mala doniesť nejaké sladkosti alebo nie, či sa máš vyzuť alebo nie, či sa máš baviť s rodičmi alebo s deťmi, tak si tam sadneš na gaučík, rozmýšľaš, či sa ti tam bude dobre podriemkávať a odpovedáš na otázky typu: Aké si znamenie? Vieš plávať? Vieš stáť na hlave a hýbať ľavým uchom? Pritom sa tváriš že je úplne rozkošné ako ti to decko obkusáva kabelku, vieš naspamäť knihu 300 nápadov, čo robiť s deťmi a plienky meniť chodidlom. S kľudom Matky Terezy a hrdosťou matky, ktorá zdieľa na Facebooku obrázky vypovedajúce o tom, že na svete niet krajšieho pocitu ako na svet priviesť malého mimozemšťana sa tváriš, že k týmto cudzím deckám prechovávaš materinský cit a si úplne užasnutá z každého ich úškrnu alebo prdíku.
Po úspešnom presvedčení rodičov, že si novodobá Mary Poppins a že za peniaze zvládaš všetko, čo oni musia robiť zadarmo plus pár kúziel k tomu, by ti svoje decka najradšej dali hneď aj s rodnými listami. O pár dní neskôr za tmy prichádzaš do domu, matka so skrývaným úsmevom podozrivo rýchlo zdrhá, ešte vykukneš z okna, či si náhodou nebrala aj kufor. Potom sa za ňou zatvoria dvere, spustí sa hurónsky dvojoktávový plač, ktorý dokáže odohnať len Sponge Bob. Do dvanástich minút sa ti deti pokúšajú skákať po hlave a to doslova, len tak, aby zistili či môžu a ty zrazu pochopíš tie tri fľaše vína v kuchyni.
Keď sa snažíš byť strašne v pohode a hrať to na kamošku za chvílku sedíš na zemi, na hlave princeznovská čelenka, v jednej ruke plyšový dinosaurus a v druhej ružový plastový hrnček z ktorého akože piješ čaj. Keď strúhaš formu – ja síce nie som tvoj rodič, ale budeš ma rešpektovať, príde fejková nenávisť a plač. To je ich superzbraň.
Len to je akože. Inak „pracovať“ deťmi je také reálne a naivne úprimné. Je im jedno ako vyzeráš, akej značky máš boty alebo čo si o tebe myslia iní ľudia. Nesúdia. Akonáhle sa staráš, vymeníš zasraté tričko, dáš napiť z obľubeného hrnčeka majú ťa radi a spoliehajú sa na teba.
Dovedieš deti k trojmetrovej šmýkalke, hovoríš si jak som to fasa poriešila, veget, výraz stavby vedúceho, pohoda. Oni sa šmýkajú a šmýkajú, ty sa tešíš, že majú také malé laby, lebo hore im to trvá päťkrát dlhšie ako dole a potom to príde. Vyštverá sa hore a keď sa už chce šmyknúť začne sa zvracať na seba a na všetko v dosahu 30 centimetrov. Hm, krásne nedeľňajšie popoludnie.
Ak máte decko, tak asi poznáte situáciu, keď svojmu miláčikovi hovoríte, s dôrazom na každú slabiku: ,,Nerob to.“ A ono sa na vás pozrie s výrazom polib mi prdel, zrazu v ňom vidíte malého diabla a rozmýšľate, že začne na školách robiť prednášky o dôležitosti antikoncepcie. A just to urobí znova. Ešte raz si kopne, ešte raz to zhodí, ešte aspoň raz vypľuje cereálie na koberec.
Úprimne, nezačala som to robiť preto, že by som milovala deti ale preto, že som chcela robiť niečo fyzicky nenáročné. Dnes sa na tom smejem po hodine strávenom na deckom ihrisku s dvoma deťmi s vekovým priemerom 3 roky, ktoré majú medzi sebou nepísanú dohodu, že nikdy nemôžu bežať rovnakým smerom a ak je z niečoho len jeden kus, budú to chcieť obaja. Ani dnes deti nemilujem, ale mám ich celkom rada a hoci už mám inú prácu, vždy si nájdem čas na pár hodín babysittingu týždenne, hoci to nie je úplne ničnerobenie ako som si myslela kedysi. Je to však o veľkom kopci pozitívnej energie. Až do chvíle, keď ma ovracané decko chytí za stehno, do mojich riflí si utiera slzy a sopel a nástojčivo sa pýta na ruky.
Deti sú vlastne úžasná vec.
Lebo nikto nás toľkokrát nerozsmeje.
Lebo v nás vidia len to dobré.
Lebo je pre nich všetko možné.
Lebo pri nich môžeme byť tiež znova deťmi.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
velmi dobre sa citas, pekny clanok, rozosmiala si ma aj pripomenula ze si mam dat tabletku
4
Haha aspon niekto chaoe ze to nenarocne nieje ani nahodov lebo vety ako "jezis cely den si musela robit hrat sa s detickami" pocuvam pravidelne pritom jeden 12 hodinovy den s troma detmi 5,3,1 by som niekedy vymenila aj za den na stavbe
5
ano presne tak..
uplne suhlasim, a zeriem ich a proste wuuaaaa..
(a okrem toho tie cudzie maju i tu vyhodu, ze po case ich proste i tak vratis rodicom a ide sa dalej )
a inak.. uplny suhlas s @neoriginalna dufam z pridu dalsie a mnohe clanky..
uplne suhlasim, a zeriem ich a proste wuuaaaa..
(a okrem toho tie cudzie maju i tu vyhodu, ze po case ich proste i tak vratis rodicom a ide sa dalej )
a inak.. uplny suhlas s @neoriginalna dufam z pridu dalsie a mnohe clanky..
Napíš svoj komentár
a ten koniec bol pekný