Mrznem na vrchole samej seba (vraj som chladný kus ľadovca) na tvári a oblečení trucujú priesvitné skameneliny urazene bojkotujú môj pokus zmúdrieť naivne sa vnáram do vône medovky a antibakteriálnej bolesti cítim sa ako doma (asi preto, lebo som) s nádejou som sa odovzdala ale stále vejem vo vetre som malá bodka na líci tvojho portrétu Blog 3 0 0 0 0 Komentuj