Žiaľ, nie je človek, ktorý by si pamätal svoje prvé slovo. Ja nie som výnimka. Neviem či moje prvé slovo bolo deoxyribonukleová kyselina, alebo niečo iné. Viem však, že z úst miliónov detí vyjde ako prvé to najkrajšie slovo, slovo mama. Môže sa zdať, že je to preto, že je to slovo jednoduché, ale nie je to tak...

Pretože zatiaľ čo my sme tu ešte ani neboli, ona nás musela všade brávať so sebou.
Zatiaľ čo my sme sladko spinkali, ona musela navariť, pratať, prať, žehliť a mnoho iného a to všetko musela stihnúť, kým sme sa neprebrali a krikom sme si nevydobili jej pozornosť.
Zatiaľ čo my sme sa bezstarostne hrali a objavovali nové veci, ona nás musela prebaliť, nakŕmiť, prezliekať, okúpať a naučiť nás sedieť, pýtať sa, chodiť, rozprávať...

Tu sa však povolanie Mama zďaleka nekončí. Tu sa nedá zobrať žiadna dovolenka a ani sa nedá čakať žiadne povýšenie. Nedá sa prerušiť a vlastne sa nekončí nikdy...

Lebo zatiaľ čo my vysedávame v školách ona je v práci, aby tie hladné krky nejako zasýtila.
Kým my prídeme zo školy, ona už stihne poupratovať, navariť, napiecť a kompletne sa o nás postarať.
Zatiaľ čo chceme niečo pred ňou skryť, ona vie o všetkom čo sa v dome mihne a ak nie, do niekoľkých dní o tom vedieť bude.
Flákame sa po vonku s kadekým a prídeme domov často hocijaký a aj keď sa snažíme ísť po tichu, aby nikto nevedel kedy sme prišli, ona to vie, pretože ona sa o nás celý čas bála a tŕpla od strachu o nás.
Zatiaľ čo my si myslíme, že máme najväčšie problémy sveta, ona má sama omnoho väčšie, ale stále nás vypočuje. A nie len nás, ale všetkých, je to taký hromozvod problémov, ktorý však stále rozdáva energiu.
A zatiaľ čo my sme chorí, je to ona, kto uvarí čaj, zbehne po lieky a zmerá nám teplotu...

Teda povolanie mama v sebe skrýva mnoho ďalších povolaní, ktoré sú zhrnuté len v týchto štyroch písmenách...
Najsmutnejšie na tom je, že tak ako ľudia zabudnú na to, aké bolo ich prvé slovo, ľahko zabudnú aj na to, čo všetko pre nich mama urobila a ešte stále robí. Preto si nájdime čas, aby sme sa zamysleli a poďakovali im. A aby sme aj my, nie len v tento dnešní deň, tu boli pre nich, aspoň z polovice tak, ako sú tu ony nonstop pre nás...
Ďakujem Ti, mami.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
flussica  8. 5. 2011 18:52
Pekne vystihnuté. Len škoda, že nie každý má šťastie na skvelých rodičov. Ale tiež, že nie každý snaživý rodič má tiež šťastie na deti, čo si uvedomujú, aký je im dobrý rodič.
2 
fotka
flussica  8. 5. 2011 18:55
Som to napísala, jak napitá. Asi začína predfinišovo-maturitná prepracovanosť . Ale chápeme sa, že - tiež, tiež.
3 
fotka
terminator132  8. 5. 2011 18:59
CAWWWWWWWWWWWWWWWWW
Napíš svoj komentár