Rozmýšľam často, dlho a nejasne.
Rozmýšľam, a síce ako každý človek na TEJTO planéte (o iných si to zatiaľ netrúfam tvrdiť).
A o čom?
Rozmýšľam o trápnych problémoch existencie (a nie žeby ma rozmýšľanie o tom, kto sedí na stoličkách v mojej ústnej dutine nebavilo...), o zmysle života môjho a života iných ľudí. Viem, klišé! Ale čo už, ja som tak trošku klišé...
A čo z toho?
NIČ! Ja len, že v poslednej dobe som extrémny schyzofrenik. Jeden deň mám pocit, že každý milimeter tohoto veľkého stvorenia je úplne nádherný a na ten druhý sotva otvorím oči a už sa pýtam, načo je to všetko dobré? K čomu to vedie?
K čomu sú tu vlastne všetky knihy, kostoly, filmy, cesty, krajiny, ľudia? Aby sme prežili život rozmýšľajúc o tom na čo to tu vlastne je? Aby sme prežili život rozmýšľajúc... a prečo vlastne rozmýšľajúc? A prečo prežili? A čo znamená "prežili"?
No vidíte, toto mám v hlave... Občas mám pocit, že som len väzeň vo vlastnom tele a je to môj rozum, kto nado mnou stojí so vztýčenou zbraňou a kope mi do tváre s obrovskými kanadami na nohách (predstavte si mozog s nohami, aká milá predstava, čo?)
Možno si teraz poviete, veď si to TY, kto riadi tvoje myšlienky, ale je to skutočne tak? Poznáte ten pocit, keď vás uštipne komár a vy máte chuť si ten bodanec sústavne škrabať? Aký boj musíme so sebou vyhrať aby sme na neho aspoň na chvíľku zabudli?
Alebo si vezmite také šťastie, vraj si ho dokážeme ustrážiť a udržať v rovnováhe a nakoniec príde niekto a povie, že sú to len endorfíny... Takže keď budem papkať veľa čokolády, budem sršať šťastím na všetky strany?
Rozmýšľam a tuším, že všetko funguje ako má. Viem, že aj keby som zjedla všetku čokoládu na svete nie je to ten správny základ pre šťastie.
Rozmýšľam a viem, že keby som si neumývala pravidelne zuby, tak moje malé žlté kuriatka sediacie na stoličkách sa jednoducho postavia a odídu aj so stoličkami.
Rozmýšľam, že život je naozaj boj a možno som to v skutočnosti ja kto bojuje s mojím vlastným mozgom. Viem, znie to hlúpo. A asi aj som tak trošku hlúpa....
FUJ, je to klišé... alebo je to možno aj tak len nedostatok čokolády
---
Rozmýšľam a viem, že aj tak sa tu nikto nedočítal... Dobrú noc!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár