Je chladná daždivá noc....Idem si po ulici....V mojom okolí ani živej duše...A predsa cítim ako keby ma niekto pozoroval...Otočím sa a zrazu ho zbadám....Vzadu vo veľkej vzdialenosti za mnou , nevidela som tvár , nepočula som hlas, nevedela som kto to je...Videla som len akúsi siluetu...obrys neurčitej postavy, ktorú som nemala šancu poznať a predsa som z neho mala pocit akoby šlo o niekoho známeho, akoby som s ním žila od nepamäti..akoby som to bola ja sama....
Pri tejto predstave sa vo mne začali vytvárať rôzne pocity...teplo sa striedalo s chladom, strach s pokojom....tma so svetlom....Nie to nie sú pocity, to je skutočnosť....ja to predsa cítim....a vidím..ja som videla svetlo....a v okamihu aj tmu....cítila som ten nepríjemný chlad , z toho odporného počasia..no teraz cítim teplo....bála som sa, no keď som som zočila bola som v bezpečí....Zrazu sa opäť rozjasnilo...a on stál predo mnou....
"Kto si?" Môj hlas znel akosi inak..."Som ty!" Nechápala som, ako to???? "Pretože ťa poznám, vždy som tu bol, už keď, som tam kde ty, cítim to, čo ty..žijem ako ty, keď si smutná som aj ja, keď si šťastná som aj ja...keď potrebuješ podporu podporím ťa, keď potrebuješ pomoc, pomôžem ti...." Znelo to ako vtip, ale predsa ma jeho reči upokojovali...sedeli sme v tom krásnom teple a rozprávali sa o všetkom, ale aj o ničom, smiali sa i plakali, boli sme ako starí známi..Povedala som mu " Nepôjdeme ďalej??" Len sa usmieval a niečo povedal, nerozumela som mu, sakra niekto prekrikoval náš rozhovor...." Čo si vravel?" Nebola som si istá, ale vravel niečo ako ešte nie, ešte máme čas..." Prečo? Veď ty si môj pravý! Ja to tak cítim...Viem že raz budeme spolu....." Chcela som ho objať no nemohla som..nedovolil..vraj sa ma nesmie dotýkať to až potom......Povedal nech zavriem oči a potom ich znova otvorím....
"Kde som to?".... Ach bol to len sen...zrazilo ma auto, teraz ležím v nemocnici, tie hlasy čo som počula boli doktori a oni rušili môj krásny sen o mojom pravom neznámom v čiernom....Škoda ... Tak rada by som ho videla opäť.....
Prešlo veľa rokov a stále nič...môj sen sa už neopakoval...Až raz..opäť sa mi snívalo.....Bola chladná noc a pršalo a ja som šla po ulici....Zrazu som cítila ten známi pocit....Celá šťastná som sa otočila bol tam, ale bol iný..."Zostarol si!" Ale čo...veď aj ja ...Dnes si aj tak iní a nie je to vekom ani skúsenosťami...." Dnes som prišiel povedať, že už som tvoj naveky, môžem sa ťa dotknúť a dokonca aj objať...." Prišiel ku mne a objal ma, vtedy som všetko pochopila, vždy tu bol, len nie vždy som ho vnímala.... Môj strážny anjel....Dnes sa premenil na môjho anjela smrti....Adios priatelia...Je čas ísť......

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár