Počuj ako vietor veje nad priepasťou slov, hlasy doznievajú s dávnou spomienkou. Noc je mi dôverníkom, kým samota má stráž. Budem blúdiť večnou tmou, kým zistíš, že mam máš... Však s nádejou dúfam, kým v snoch ťa mám, bozkom lásku s tvojím dychom dýcham. Svetlo za tmou ráno vyčarí a ránom tým sme my. Tmou týmto svetom blúdim, sklamaná už toľko krát, niekde tie krásne vzácne slová v nás, chcem skúsiť nájsť. O láske vravíš v hádankách a veršom ju vyznáš, tvoj pohľad máva zvláštnu moc, tvoj smiech je v púšti dážď... Tak v nádeji dúfam, kým v snoch ťa mám, bozkom lásku s tvojím dychom dýcham. Svetlo za tmou ráno vyčarí, tým svetlom, tým sme my. Tmou týmto svetom blúdim sklamaná už mnoho krát, niekde tie krásne vzácne slová v nás raz musím nájsť. Noc je mi dôverníkom, kým len samota má stráž. Budem blúdiť večnou tmou kým zistíš, že ma máš... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj