Sú ľudia, čo sa cítia na niečo viac, sú ľudia, čo si veria, alebo si to aspon snažia nahovoriť a sme my.....ľudia, ktorí sa vidia vo, , svojom"svetle. Viem o sebe, že nie som nič moc, ani veľmi pekná, ani strašne múdra, ani veľmi vtipná.......PRIEMER.Niežeby mi to stačilo, ale snažím sa s tým zmieriť. Fakt. Nebudem si jednoducho nahovárať nniečo, čo si nemyslím a čo nevidím.
Ale pravdupovediac dosť ma to ubýja. To že si v niečom neverím, prenášam aj na druhých. Teda si myslím, že ani mne neradno veriť. Bojím sa že niekoho sklamem, ked mi proste prasknú nervy, alebo budem mať strašne zlú náladu.
Najhoršie na tom je, že pri mojom skoro pocite , , menejcennosti" mám pocit, že mi nieje ani súdené, aby ma mal niekto rád. Asi je to trohu prehnané, ale mám taky ciťák. Jasné rodinka ma má rada, aj kamoši(teda dúfam).....ale čo sa chlapov týka. Neviem si ani len predstaviť, aby ma mal niekto skutočne tak strašne rád, kto by na mňa po nociach myslel, kto by so mnou chcel prežiť celý život. Mám obrovský strach, že takého človeka nenájdem.
Aj ked sa snažím si viac veriť a rozmýšľať o sebe len v dobrom a v tom, že som hodná takého citu...teda lásky....mám čoraz väčší strach.
Strach zo všetkého, že to všetko neutiahnem. Je ešte niekto taký, či som samaá taká iná?
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lillyl
1. 7.júla 2009 16:06
Ja som tiež taká bola. Tiež som hladala cestu k sebe samej, k poznaniu toho čím som. neverila som si a dosť som na to doplatila.Mne zvýšil sebavedomie najma priatel.Inak by som ešte stále tápala v tme...
2
predstav si to tak, že tých čo si neveria je na svete mnoho, určite je taký aj nejaký muž, a keď sa stretnete obaja sa budete pokladať za ten najkrajší a najúžasnejší stredobod vesmíru navzájom ...držím palce...
3
Dievča,úprimne,toto ma dojalo.Je to smutne,ale vyvolalo to vo mne take zvláštne pocity,že ti môžem povedať že s takou tvojou dobrou dušou čo vyžruje z toho članku si určite niekoho najdeš.
Aspoň vidim že niesom sama čo sa tak cíti.Ja niesom pekna,tiež nejako nesršim humorom,vo všetkom som taka priemerna.
Ked vidim niektore kamaratky ze oni maju frajera,vela znamych,kamaratov,tak mi to je trosku luto.lebo vidim ze o nichsa niekto zaujima a na mna sa sotva pozrie.
Aspoň vidim že niesom sama čo sa tak cíti.Ja niesom pekna,tiež nejako nesršim humorom,vo všetkom som taka priemerna.
Ked vidim niektore kamaratky ze oni maju frajera,vela znamych,kamaratov,tak mi to je trosku luto.lebo vidim ze o nichsa niekto zaujima a na mna sa sotva pozrie.
4
aj ja som bola taka... na zakaldnej skole... :/ neverila som si v nicom..neverila som ze budem mat chlapca..ani nic...ze mi to nieje sudene..
ale na strednej som sa zmenila..asi novym kolektivom ktory ma nepoznal..mohla som byt hocikym... tak som sa zapisala.. a bolo to kazdym dnom lepsie... zlepsila som sa v spoznavani ludi a komunikacii lebo vtedy som boal ticha a utiahnuta a uzavrreta
ale na strednej som sa zmenila..asi novym kolektivom ktory ma nepoznal..mohla som byt hocikym... tak som sa zapisala.. a bolo to kazdym dnom lepsie... zlepsila som sa v spoznavani ludi a komunikacii lebo vtedy som boal ticha a utiahnuta a uzavrreta
Napíš svoj komentár