Chcem kričat že sa bojím neistoty a neznáma.
Chcem záchrancu aby porazil tú nervozitu vo mne.
No jediné čo môžem povedat a poviem je : to musím zvládnut sama.
Strach mi zviera hrdlo.neznášam ten pocit.
Som vyklepaná z nových vecí.
Pozri sa na mna.
Vidíš to?
V tomto okamžiku možno. No ked z neznámeho známe stane sa jediné čo uvidíš bude môj úsmev.
Triedim a skladám svoj život ako skladačku ako rozbitú vázu na milión kusov.
Zvládnem čo som si nahádzala na plecia a bez dalších pokusov?
Neznáma škola víta ma množstvom neznámych tvárí s ktorých majú byť čoskoro známe.
Vznikne z toho priatelstvo skôr ako sa nazdáme?
Mám chuť utiecť aj zostat,kričat s plných pľúc aj mlčať.
Bodnúť sa nožom ak bolesť porazí nervozitu.
Hodiť sa do kúta a revať, ako blázon sa smiať.
Lietat bez krídel a pocitom beztiaže nahradit strach.
Nad zemou zastavit a vzlietnut zas.
Búšiť do do stien strachu rukami a mať pocit že ma to zachráni.
Vypiť litre silného zeleného čaju za sprievodu hudby Ikimono Gakari.
Nemám dôvod no bojím sa.
Už zajtra sa ukáže či na výšku hodím sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár