Čaju je množstvo druhov a každý chutí inak,každý pomáha inak.
Alebo škodí?
Prichádzam domov vynervovaná a vravím si že nemám daľeko od trosky.
Alebo ňou už som?
Zrazu reagujem inak ako doteraz.
Z kľudasa sa stáva neurotická kričiaca a vybuchujúca bytosť a všetky emócie aj tie o ktorých som ani nemala tušenia že sa nachádzajú vo mne, že som ich schopná sa vyplavujú von.(vyzerá to ako absťák)
Mám chuť sa opiť do nemoty, pichnúť si dávku, zapáliť cigaretu aj ked som nikdy nič s toho neskúsila.
Mám chuť hodiť si slučku,bežať až na koniec sveta alebo kým mi nedôjde dych, jačať z plných pľúc až kým neprídem o hlas, hodiť sa do vody a plávať až kým sa nebudem skoro topiť a potom sa hodiť na breh a sťažka ale s čistou hlavou len dýchať.
Vymazať celú myseľ a vyhodiť všetok odpad.
Ale miesto toho prichádzam domov a robím si zelený čaj.
Nie taký klasický sáčkový.
Ale sypaný.
Dávam si do čungu dve lyžičky a zalejem vodou.
Nechám lúhovať do farby silnejšej zelenej.
Prikladám misku k ústam.
Je horký ale predsa pijem.
Ked dopíjam dostavuje sa stav bezmyšlienok a akási vnútorná očista. Zrazu nie je nič iné len ja, izba a čaj.
V takýchto dňoch chápem prečo sa o čaji vraví že je to droga.
Ten pocit ked si spravíte extra silný čaj ktorý je schopný vyraziť vám s hlavy negatívum a vlastne všetko čo vás ťaží chcem zažiť zas a zas.
Len neviem je čaj drogou čo vraždí?
Ak hej je mi to šuma fuk.
Čaj je moja droga.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár