Prečo som ja taký dobrák a tú smenu za teba som vzala?
Oči otvorené dopoly len,telo s bolavými klbmi tacká sa do kúpeľne,...
Oplachujem si tvár studenou vodou no nepomáha.
Oči vida rozmazaný obraz izby a mysel snaží sa pracovať a prinútiť ruky vziať veci a obliecť sa.
Pomaly sa obliekam,kontrolujem veci v batohu,hodím na nohy tenisky a mizím.
Otváram bránu a nútim telo bežať pre prípad že bus zas pojde skor.
Čakám na zastávke, hrabem preukážku,prichádza bus,kupujem si lístok,sadám si slúchatka v ušiach naplno púštajú do mojho rozospatého mozgu kabát,...
Sledujem mraky ktoré pomaly a ťažkopádne ako ja putujú po oblohe.
Mraky sú tmavé šedivé s predzvesťou búrky ženú sa pod píštalkou vetra dalej a dalej,...
Sledujem ich pohyb a premýšlam nútiac oči aby neboleli a nerezali no márne,..
No čo aspon si zarobím,..
Autobus stojí,vystupujem do chladného rána,pomaly ale svižne kráčam v ústrety dalšej smene,hlavou sa mi ženie kolkokrát už som tam takto šla,...
ráno je chladné,mobil púšta naplno kabát,a ja len rozospatá kráčam mestom sledujúc svoj obraz v zrkadlách výkladov ktoré su to ráno krutejšie ako inokedy,..
každý krok bolí,ale to prejde, bolesť je verný spoločník ale raz sa aj bolesť unaví,..
A tak len kráčam, unavená si v polke cesty na lavičku sadám,flašu vody v batohu hladám,...
Vnímam len napoly čo ráno mi ponúka,..
vstávam,dalej kráčam, vchádzam do budovy, rozospatá kupujem jest,....
kecám s kamoškinou mamou,kamoška má kopu práce nechcem baviť tak du dál,..
beriem batoh na wcko hádžem na seba červené erárne triko s bielym logom,okuliare na nos ,možem ist, v jedálni najem sa a posedím,...
Nový karate kid dávajú v telke aja sedím v pohodlnom húpacom kresle,kuk na hodiny je čas ísť, neochotne vstávam,ved čo už s tým,...
jdu a delám to čo vím,
už je tu prestávka ja napráskala som sa zas,..
idem dolu nadriadená počkaj chvílu mám tu inú prácu pre teba zas,..
pojdes do ovozelu ovocie vykladať,...
debničky sú ťažké jako šlak,čo si myslá že som silný drak?
rozhlas hlási vrát sa,japonské chvalbohu- jukata v hlave mi znie,beriem roha a jdu robiť čo vím zas, a o pol hodku konec, teraz už len 2,5 hodky kým pojde mi domo bus, ospala som,sadám a v buse zaspávam,budím sa až doma tesne pred výstupom,..
doma hádžem batoh na zem nastavujem budíky a idem spať ved ešte sa idem pozrieť jak budú metal hrať,...
budík zvoní,obliekam sa obúvam, zvonček bude zvoniť hned a už je to tu, a ja mizím,... ved ked prídem nebude treba ani na oči visin,...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár