Takže len ta si sedím a uvažujem či realitu vidíme vždy skutočne reálne.
Bez príkras v jej surovej podobe.
Nevidíme.
Prečo? pretože realita hoci označuje skutočnosť, často nie je tak vnímaná z dôvodu subjektívneho pohľadu každého z nás.

Hnev,radosť nadšenie,sklamanie,či mnoho iných pocitov mení náš pohľad na realitu takým nereálnym spôsobom že ak napíšeme dva blogy každý s inými pocitmi ktoré majú opisovať tú istú udalosť,zistíme že si úplne odporujú.

Môžme vidieť realitu reálne?
Ale čo znamená reálne?
Čo znamená realita?
Jeden prchavý moment ktorý sa zajtra rozplynie do zabudnutia spomienok pretože ho nahradí iný moment ktorý označíme ako realitu?

A prečo realita nemôže byť pre dvoch ľudí rovnaká,prečo rôznym pochopením udalostí vznikajú nedorozumenia?

Prečo máme problém komunikovať s ostatnými o tom ako túto "realitu"vnímame my?

Čo nás núti báť sa?
Báť sa reakcie toho druhého?

Staré nedorozumenia,nedostatok dôvery v seba?
Či to dokážeme správne vysvetliť bez toho aby sme ranili,strach s neznáma?

Či strach s toho že nám nikto neuverí ,nikto nepochopí našu realitu?

Strach vyplývajúci s dávnych realít?
Alebo sa bojíme toho že niekto až priveľmi pochopí našu realitu?
Či toho že nás niekto prinúti vidieť realitu hoci sa ju snažíme občas prehliadať.
Neviem,ale vážim si ľudí ktorí sú so mnou vždy,a aj vtedy ked je moja realita posunutá do stavu utópie.

Ale aj tak chcem aspoň raz vidieť realitu reálne.Bez príkras,bez hnevu,nadšenia,...

Proste len tak.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár