aby šlo hlavou proti múru len preto aby si tento sen splnili.
Mnoho ľudí ešte stále verí že sa im ich sny splnia sami.
Áno aj ja som tomu do istého času verila.
Ale stretla som istého človeka korý ma začal meniť.
Už som neverila že sny sa splnia sami od seba, ale že si ich musím splniť ja sama.
A tak som teraz tu a rozmýšlam čo bolo mojim snom a čo je ním teraz.
Zisťujem že moje sny sa časom menili ale v princípe sú stále tie isté.
Stále som to ja hoci som sa zmenila.
On ma zmenil a už to nejde vrátiť späť.
Popravde ani to nechcem vrátiť späť.
Som rada za to aká som teraz.
Hoci ešte pár vecí chcem zmeniť.
Mám znovu odvahu ísť si plniť svoje sny.
Len neviem či mám odvyhu čeliť okoliu ktoré ma tlačí hocikam len nie k mojim snom.
Neustále a stále dokola mi podkopáva sebavedomie a odoberá odvahu isť si za svojim.
Už nemám 10 rokov.
Mám o desať rokov viac, za chvíľu o jedenásť rokov viac.
Ja som sa zmenila ale oni nie.
Stále tvrdia to čo kedysi a to že na to mám zabudnúť,vyhodiť si to z hlavy,prestať fantazírovať,že to nemá zmysel,že je to k ničomu, že to nedosiahnem,...
Desať či 14 rokov takýchto rečí,stále dookola.
Ako mám potom veriť že svoje sny uskutočním keď viac ako 10 rokov počúvam prečo to nejde, prečo by som nemala?
Dobre keby mi niekto povie že už nebudem krasokorčuliarkou, dám mu za pravdu.
Alebo že nebudem baletkou,...
Ok čo už.
Ale prečo by som nemohla byť veterinárkou?
Že na to nemám hlavu?
Financie?
Že sa neuplatním?
No všetko s toho je možné.
Ale ak to chcem tak veľmi ako to chcem, tak potom na to hlavu mať budem.Nie je to totižto nič iné len učenie a učenie a učenie.
Dobre že na to nemám peniaze súhlasí som na mizine.
Ale nič mi nebráni rok pracovať a čo to si zarobiť.
Že to štúdium je na 6 rokov a 1 rok práce mi na to stačiť nebude?
No tak to je recht, ale bude to stačiť na intrák a cestu na 6 rokov.Teda ak sa uskromním a budem cestovať domov len dvakrát mesačne.
A čo zbytok?
No práca a práca a presvedčenie rodičov aby mi prispeli aspoň 30, či 50 eur mesačne.
To aj tak stačiť nebude ale pokiaľ to neskúsim nebudem spokojná.
Pretože naše sny nás prenasledujú stále.
Sú tu stále v našej mysli, a vynoria sa práve ked ich najmenej čakáte.
Pre svoje sny ste ochotní ísť proti všetkým a vedome ignorovať prekážky prečo to nejde,ísť hlavou proti múru a ked tak si aj poriadne natĺcť hubu.
A prečo? pretože každý má svoj sen a ten pocit ked si ho splní je tak neopísateľne nádherný že všetky tie pády a zakopnutia sú v tej chvíli úplne nepodstatné.
A ja to chcem znovu zažiť.
Chcem byť tým čím som vždy chcela byť.
A už je riadne načase žiť si život podľa seba.
Pretože každý má svoj sen
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár