Noc, prázdna ulica, dážď. Len ja a kvapky zapletajúce sa do pramienkov vlasov, ktoré dodávajú neskutočnú voľnosť. Cit pre hudbu, ktorá prúdi cez uši do celého tela. Zmyzli všetky problémy...rozplynuli sa ako kvapka padnúca na zem. Byť slobodná...na okamih. Byť sama v sebe...byť sama sebou.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mesiacikmaj  15. 10. 2012 19:11
vyzuť si topánky a bežať po tom chladnom a mokrom betóne... nech viem , že to nie ja som vychladol ... a narážať prstami do obrubníkov ako slepec,keď číta braillove písmo... nech viem, že je vo mne stále život... a potom s úsmevom prísť k sebe domov, zakúriť v kachliach... nech viem, že za teplo som zodpovedný sám.. sám sebou
Napíš svoj komentár