Och aké je ťažké plakať keď ťa ľudia pokladajú za vzor a za tú silnú, ktorá to zvládne. Ale niektoré veci tak zasiahnu, že to ani silná osobnosť nezvládne...Nenávidím keď musím pred ostatnými ukázať moju bolesť!

Radšej si porevem sama doma do vankúša alebo v sprche kde sa plač zamieša do kvapiek vody a ja môžem rodičom povedať, že tie oči mám červené zo sprchy.

Ale keď sa za celý rok hromadia malé bodnutia, zlé nálady, veľké straty a predrali sa navonok city, v ktoré si už nedúfala tak sa to nedá udržať.

Tak neskutočné som sa tešila na Vianoce a na sviatky až som ich celé prerevala...No má toto zmysel?!

Dnes už stačí. Musím sa z toho dostať. Veď ja som tá silná...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár