Pozbierala som sa z postele a zamierila do kúpeľne. Hodila som si rýchlu sprchu na prebratie, umyla a vyfénovala vlasy, umyla si tvár a popritom som si vyčistila zuby. Ako posledné som si rýchlo nakrémovala tvár dala lesk na pery a naniesla minimum špirály.
Mala som naponáhlo tak som rýchlo vyletela z kúpeľne a začala si zbierať a pchať knihy a veci ktoré potrebujem do školy. Pod ruku mi prišla kniha ktorá bola hodená v rohu. V tom zhone ma nenapadlo čo je to za kniha. Inak by som ju ani nebrala do ruky. No hneď ako som uvidela názov knihy. Vrátila sa mi spomienka na neho! Začala som prerývane dýchať. Zviezla som sa na zem a schúlila sa do klbka v rohu. Po tvári mi začali stekať slzy. Znovu som si spomenula na tú zradu. Ako som ti to mohla urobiť. Od zúfalstva som si začala cez slzy mrmlať „Prepáč mi, prepáč. Prepáč. Prepáč...“ hlas sa mi triasol a ja som ho ani nespoznávala až tak, že som nepočula to, že už nešepkám ale kričím ako zmyslov zbavená. Uvedomila som si to až vtedy keď mi mama začala búchať na dvere nech otvorím a čo sa deje? Okamžite som stíchla utrela si slzy. Knihu hodila do tašky. Vstala som pozrela sa na seba. A videla som všetku tú bolesť ktorú som v tom momente prežívala. Zakričala som mame, že je všetko v poriadku len ma bolela hlava, a že tabletka už zabrala. Utekala som si opláchnuť tvár. Hodila som na seba prvé čo mi prišlo pod ruku. Červená minisukňa s bielim tielkom. Obula som si červené baleríny a otvorila dvere.
Mama tam už na moje šťastie nestála. Zišla som do kuchyne spravila si misku jahodových musli a sadla som si k stolu. Prešlo pár minút a do kuchyne sa dovalil aj môj bráško. Samozrejme hneď ako okolo mňa prešiel mi rozstrapatil vlasy. Dal pusu na líce a pozdravil. Odzdravila som ho a snažila sa pôsobiť úplne kľudne. Hneď si to všimol a hodil po mne očkom. Prisadol si a začal.
-„ Ale ale drobec. Čo je zase? Veď si už včera vyzerala, že ti je fajn.“ Nechápavo na mňa pozrel.
-„ Maco nerob si starosti. Je mi fajn len ma bolí hlava. Zle som sa vyspala.“ Povedala som z maximálnou dávkou humoru akú som do toho dokázala vložiť a vyplazila som na neho jazyk.
Počkala som kým ocino vycúva auto z garáže. Nasadla som do otcovho mercedesu a zavrela za sebou dvere. Dala som otcovi pusu na líce a pozdravila sa. Počas cesty sa ma vypytoval len na také bežné veci. Čo nove? Ako sa mám? Čo škola?.... Veď to poznáte.
Vystúpila som pred školskou bránou a vyrazila smerom dnu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zeriavka
26. 4.apríla 2011 00:47
inač musím sa priznať, že občas preskakujem určité nepodstatné veci pre mňa dúfam,, že nevadí..ale dobrý príbeh
Napíš svoj komentár