Už som bol skoro pri ňom, keď ma napadlo. Čo ak ho nepoznám? Veď mu ani nevidím do tváre, má okuliare? Len sa mi zdá že ho poznám. Čo ak s na niekoho len podobá? Čo urobím potom?
Keď som tak nad tým uvažovala, stále som kráčala. Stále som ho sledovala pohľadom. Začal si baliť zošit do ktorého si písal a vyťahoval si nejaký čistý papier. Vyzeralo to ako skicár, áno bol to skicár. Zdvihol hlavu a začal sa obzerať. Napadlo ma že asi hľadá čo by načrtol. Zrazu sa jeho hlava otočila mojim smerom. A on videl ako k nemu kráčam. Díval sa na mňa chvíľu a potom si dal dole okuliare. Keď ich dal dole a ja som uvidela kto to je. Ostala som stáť a ani som s nenadýchla. Tak strašne som zaľutovala, že som išla k nemu. Ako som si nemohla všimnúť, že to je on. No už som sa nemohla otočiť. Upieral na mňa pohľad a usmieval sa.
Vykročila som smerom k nemu. Kráčala som dosť neisto. On tam len tak sedel, díval sa a čakal na mňa.
Prišla som k nemu. Postavil sa a pozdravil ma.
-„Ahoj Rose. Čo ty tu?“ stále sa usmieval a sadol si späť.
-„Dobrý deň. Idem práve zo školy.“ Povedala som a uvažovala nad tým čo tu robí on.
-„Hm..mám pocit, že sme si dnes potykali nie? Ty si to chcela“ pripomenul mi, usmial sa a žmurkol.
-„Aha, áno ospravedlňujem sa. Ahoj“ povedala som a vyčarila mierny úsmev.
-„Som rád. Tak poď prisadni si.“ Povedal a posunul sa aby mi urobil miesto na svojej deke. Chvíľu som váhala. Pretože mi to neprišlo ako najlepší nápad. No nechcela som ho uraziť tak som sa posadila.
-„Ďakujem.“ odpovedala som a usmiala sa. „Čo to máte..ehm pardon máš v ruke?“ dopovedala som zo smiechom a ukázala na skicár ktorý zovieral v ruke.
-„Ahá toto. To je môj skicár. Ak sa to tak dá nazvať. Zvyknem si kresliť veci ktoré ma zaujmú.“ Povedal a znovu sa usmial.
-„Ty kreslíš? To je úžasné.“ Povedala som očarene. „Neukážeš mi nejaké tvoje náčrty?“ Povedala som a nahodila prosiaci pohľad. Zasmial sa keď videl ako sa tvárim.
-„ Jasné kľudne si ich pozri ak máš záujem.“ Odpovedal a podával mi skicár. Vzala som si ho a začala listovať. Mal tam veľa náčrtov. Ale všetky boli krásne. Nechápal som ako môže byť taký krásny a ešte k tomu vedieť aj takto krásne kresliť.
-„ Sú krásne. Nečakala som niečo také úžasné.“ Povedala som popritom ako som v ňom listovala. „Nevedela som, že vieš tak krásne kresliť.“ Vracala som mu ho.
-„Ďakujem a ja som si zase nemyslel, že by sa to niekomu mohlo páčiť. “ Povedal pobavene.
-„Sú úžasné. Nič krajšie som zatiaľ ešte nevidela.“ Povedala som a na súhlas pokývala hlavou.
-Páčia sa ti? Spýtal sa ma skúmavo. Nechápala som kam tým mieri. Pretože už som mu to povedala.
-„Áno sú krásne.“ Zopakovala som.
-„Chceš nakreslím ti portrét?“ spýtal sa no odpovedal si sám. Pretože už vyberal uhlíky a otáčal skicár na čistú stranu. Začervenala som sa.
-„No ja neviem či som vhodný objekt.“
-„Si ten najvhodnejší objekt, môžeš mi veriť.“ Povedal a pousmial sa.
-„Keď myslíš.“....“Ako sa mám tváriť?“ spýtala som sa ho pretože som netušila čo mam robiť.
-„Úplne prírodzene. Môžeš sa tváriť ako len chceš. Viem kresliť aj spamäti takže sa môžeš hýbať a aj všetko ostatné.“ Povedal a začal kresliť. Bola som hrozne napätá hrozne som chcela vidieť ako kreslí.
-„Rozprávaj mi niečo. Budem ťa počúvať.“ Posmelil ma a usmieval sa.
-„Zvykneš sem chodiť často?“ spýtala som sa lebo ma rýchlo nič iné nenapadlo.
-„Áno, rád sem chodím. Len tak rozmýšľať alebo kresliť.“ Povedal a pokrútil hlavou smerom ku svojmu skicáru. Usmiala som sa.
Takto sme sa bavili asi 20 minút o rôznych veciach. Spýtala som sa ho na všetko čo ma v tej chvíli napadlo. Nebolo toho veľa ale nemôžete sa mi čudovať. Tešila som sa na to kedy mi ukáže môj portrét no zakaždým keď som sa chcela pozrieť. Zakázal mi to a povedal že nemám byť taká nedočkavá. A že s musím naučiť čakať, lebo v živote sa ešte načakám. Za ten deň som od neho týchto „rozumných rád“ počula toľko že mi to začínalo vadiť. Rozprával ako keby som bola nejaké neschopné decko. Už začínalo zapadať slnko a ľudia sa pomaly sparku vytrácali.
Sedieť sme tam ostali už len my dvaja...
P.S. Kočky dúfam, že sa vám to bude páčiť ( luna13 a tooniickaaa)
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
tooniickaaa
3. 3.marca 2011 18:31
je to perfektné páčiť?? to je slabé slovo
Napíš svoj komentár