Ako mi to povedal? Moja sladká? Počkať. Počkať!! Nebolo také slovo aj v tých lístočkoch?
Začala som sa rýchlo hrabať vo vreckách na sukni. Vytiahla som tie lístočky. Prečítala som si ich. Až pri poslednom som sa zastavila.
„Vedel som, že sem prídeš moja sladká Rosemary...“
Stálo v ňom. Vedela som, že sa mi to len nezdalo. Takže to znamená, že som mala predsa len pravdu. Ak som si myslela, že to je Dimitri. Musí to byť on. A ja sa ho na to musím spýtať. Som zvedavá čo mi na to povie a ako mi to vysvetlí.
Prestala som z myslením a zdvihla som sa z postele. Vyzliekla sa. Hodila veci do prádla. Vošla som do kúpeľne a pustila si vodu v sprche. Podišla som k umývadlu a opláchla si tvár. Zviazala vlasy do gumičky a odkráčala do sprchy. Vošla som dnu a pocítila teplo vody. Bolo to úžasné. Ako ja strašne milujem kúpanie a sprchovanie. Každý deň si to opakujem keď ucítim ako po mne steká voda. Ako sa mi pri horúcej vode otvárajú všetky póry na tele. Keď zo seba zmývam špinu tohto sveta. Ako sa mi pod náporom vody uvoľňujú svaly.
Vyšla som zo sprchy. Osušila sa a nakrémovala. Umyla som si zuby a rozčesala vlasy. Prezliekla sa do nočných nohavičiek a môjho veľkého sivého trička na spanie.
Prechádzala som sa po izbe a hľadala správne miesto na umiestnenie môjho portrétu. Rozhodla som sa ho dať nad komodu. Tá stena zívala prázdnotou. Tam sa bude krásne vynímať. Musím ho dať len zarámovať. Zobrala som si ho do rúk.
Tak ako povedal Dimitri pri pohľade naň som nemyslela na osobu ktorá na ňom bola ale na človeka ktorý to kreslil. Ako úžasne zamyslene vyzeral, keď to kreslil. Ako sa na mňa skúmavo pozeral, keď chcel odhadnúť moje črty tváre. Ako sa vždy krásne pousmial, keď si všimol, že mi je nepríjemné ako skúmavo na mňa pozerá. Aké krásne iskričky mal v očiach. Ako som cítila jeho teplo na svojej pokožke. Videla jeho mužnosť, ktorá bola taká výrazná a neprehliadnuteľná. Je to úžasný muž. Pozorný, vnímaví, láskaví no zároveň taký tvrdý a cieľavedomí.
Ľahla som si do postele a po chvíli tvrdo zaspala. Keď som sa ráno zobudila ani som nevedela ako som zaspala, či sa mi niečo snívalo alebo nie. Musela som spať naozaj veľmi tvrdo.
Vyvliekla som sa z postele a odšuchtala sa do kúpeľne. Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, usmiala som sa. Spomenula som si na svoj portrét a hneď na to aj na Dimitriho.
Umyla som si tvár a šla som sa obliecť. Rozhodla som sa že dnes si dám záležať na tom čo si dám na seba. Vybrala som si fialovo biele mini šaty. Nemala som ich na sebe strašne dlho, no vždy som ich milovala. Boli svetlofialové z bielymi škvrnami a pod prsiami sa zväzoval na mašľu dozadu. Obliekla som si ich a k nim obula fialovo sivé lodičky z vysokou platformou. Aj tie som veľmi milovala. Pamätám si deň, keď som si ich kúpila tak strašne som sa s nich tešila. Som síce dosť vysoká, keď že mám meter sedemdesiat tri no tie topánky som musela mať aj napriek tomu že majú 8 centimetrové opetky. Vyčesala som si vlasy do vysokého drdolu. Po niekoľkých mesiacoch sa znovu aj nalíčila. Z úsmevom opúšťala svoju izbu a vítala školu.
Otec ma vykopol pred školou. Vystúpila som, dala si na oči slnečné okuliare a usmiala sa. Slnko dnes tak krásne hrialo zem a všetky zamrznuté srdcia.
Ako som tak kráčala vnímala som, že sa po mne nejako otáčajú ľudia nechápala som to. Pochopila som to, až vtedy keď za mnou prišiel jeden starý kamarát. Bol to chlapec z vyššieho ročníka poznala som ho ešte keď som chodila z Kyriánom, bol to jeho kamarát. Bol celkom zlatý. Mal krátke špinavo blond vlasy, hnedé oči. Bol vysoký a svalnatý. Taký ten typ Brad Pitt. Ak mi rozumiete. Bol aj celkom milý teda ak sa dobre pamätám vždy bol prívetiví a komunikatívny.
-„No pozrime sa na našu Rosí“ pozdravil ma, zapískal a začal si ma viditeľne obzerať od hlavy až po päty. Netrpezlivo som sa postavila a čakala kedy ukončí toto divadielko.
-„Potrebuješ niečo Mik?“ spýtala som sa ho netrpezlivo.
-„Hm.. mohla by si sa mi ešte otočiť?“ odpovedal mi bez toho aby odtrhol oči od mojich nahých nôh. Mala som sto chutí nakopať ho. Rozhodla som sa, že pre tento krát to ešte uhrám bez telesného násilia.
-„Mike mohol by si prestať šaškovať, prosím ťa. Všetci ľudia sa na nás dívajú. A už mi konečne oznámiť čo také strašne súrne potrebuješ?" Povedala som mu rázne a zapriahla ho pohľadom. Konečne sa mi pozrel do očí a uškrnul sa.
-„ Ja som si ťa len chcel obzrieť Rosí. A čo sa čuduješ, že sa všetci dívajú. Videla si sa dnes v zrkadle? Vyzeráš ako bohyňa. Samozrejme je to dávno známe, že si krásna, ale...už dlho si nevyzerala takto úchvatne. Vieš ako ťa teraz všetky dievčatá v duchu preklínajú.“ Povedal a zasmial sa na vlastnom „vtipe“. „Rosí ja som chcel byť len prvý chalan ktorý ťa dnes osloví“ dopovedal a vyplazil na mňa jazyk.
Neskutočné. To nemyslí vážne. Ide si tu zo mňa robiť srandu? Debil jeden. Ľutujem, že som ho nenakopala.
-„Okey, Mike nemám čas na tvoje zúfalé výlevy. Nehnevaj sa ponáhľam sa do triedy. Tak ahoj.“ Povedala som a otočila sa na odchod.
Dobehol ma a šiel popri mne.
-„ Ale ale Rosí sa nám čertí. Nebuď na mňa zlá. Ja nie som ten kto ťa chce zabiť pohľadom preto že si taká krásna. Mňa to len teší.“ Snažil sa do mňa zase rýpať. Ignorovala som ho.
Vošli sme na chodbu. Šla som k mojej skrinke a Mike ma nasledoval. Nedal mi pokoj. Keď som bola od svojej skrinky asi 6 metrov zbadala som ho. Kráčal oproti mňa usmieval sa. Keď ma zbadal začali sa mu vlniť kútiky ešte viac. Ako náhle si všimol, že ma niekto sprevádza. Zamračil sa, stiahol úsmev a začal sa pozerať iným smerom...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
17. 3.marca 2011 12:52
cim dalej tym lepsie
Napíš svoj komentár