Môj vnútorný monológ ukončil jeho ďalší pohľad. Zazeral. Príšerne tvrdo zazeral. Najprv som sa preľakla, že tak hľadí na mňa. No keď som nasledovala jeho pohľad došlo mi, že zazerá na Mike. Hneď ako videl, že som na to prišla, pozrel sa konečne na mňa. To čo som videla v jeho očiach ma strašne zabolelo. Mal v nich toľko bolesti a smútku. Chcelo sa mi plakať. No nevedela som či mam plakať nad sebou, že si môj Dimi myslí, že som ho zradila alebo nad tým že som bola taká blbá a nenakopala Mike už pred školou.
Chcela som mu to strašne vysvetliť. Mýli sa a musí to vedieť. Chcela som sa za ním rozbehnúť a všetko mu to povedať. Nemohla som. Som predsa v škole.
Prešiel okolo mňa a vpíjal sa zo všetkou to bolesťou do mojich oči. Chcela som sa otočiť a chytiť ho za ruku. Zastaviť ho a vysvetliť mu to. Nemohla som.
Otočila som sa a pozerala sa na to ako bezducho kráča ku svojmu kabinetu.
Áno, že mi to skorej nedošlo. Pôjdem za ním do kabinetu. Musím to spraviť. Musím mu to vysvetliť. Ak by som prišla aj o Dimiho nezvládla by som to.
-„Mike prepáč, musím ťa opustiť. Potrebujem si ešte pred hodinou skočiť na vécko.“ Povedala som a ponáhľala sa ku svojej skrinke. Mala som ju už len na par krokov. Nahádzala som všetky veci do skrinky a zamkla ju.
Kráčala som smerom k Dimitriho kabinetu. Začala som byť nervózna. Nevedela som čo mu poviem. Ako začnem. Čo ak som si to len vyfantazírovala. A nie je na mňa nahnevaný. Len si rozmyslel to čo rozprával včera. Bože to bude trapas. Musím to podstúpiť. Ako som tak uvažovala, objavili sa predomňou dvere jeho kabinetu. Spozornela som.
Okey Rose toto zváneš. Proste musíš. On ti za to stojí. Nesmieš ho stratiť kvôli nejakej hlúposti alebo nedorozumeniu. Toto musíš urovnať a dať na pravú mieru.
Zastala som si pred jeho dvere a zaklopala.
Nič. Nikto neotváral.
Asi mi nechce otvoriť. Hlúposť Rose nemá rentgenové oči aby vedel, že za dverami stojíš ty.
Čo ak už proste odišiel? Šiel na hodinu. A ja som to pokazila.
A čo ak ma len nepočul? Možno niečo robí a nepočul ma. Asi som zaklopala veľmi slabo. Áno určite som zaklopala tak, že ma ani nebolo počuť. To preto lebo sa bojím.
Mám zaklopať znovu? Čo ak proste len nechce otvoriť. A ja budem dotieravá keď budem toľko vyklopkávať.
Prestan polemizovať Rose a rob niečo.
Zdvihla som ruku a znovu zaklopala. Počula som kroky. Po pár sekundách sa dvere otvorili...
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
caramel
14. 3.marca 2011 19:41
To je super, veľmi dobre píšeš Dimitrij a Rose? Niekto tu čítal Upírsku Akadémiu ... ale Adrian bol aj tak lepší
2
@caramel Meno Dimitrij dostane moj syn to meno proste milujem a ženské som nejak nevedela aké, tak som si dopomohla
3
@elsi No, neviem či by som sa chcela volať Dimitrij Ale áno, to meno dalo príbehu aj postave úplne iný rozmer... A jeho ruský prízvuk (Roza)
4
@caramel nechcela? podla mna to meno má v sebe takú charizmu a silu neviem nenormálne sa mi páči a máš pravdu príbeh bez toho mena by bol o nicom och áno ten prízvuk Roza k tomu sa dostanem
5
krása neska som si prečitala všetkych 17 dielov, aby som sa dostala do deja teším sa na dalšie
7
@wladqa Jéééj strašne krásne ďakujem za prečítanie šikulka už sa robí na 18-cke
@tooniickaaa ďakujeem Mojáá
@tooniickaaa ďakujeem Mojáá
Napíš svoj komentár