-„To je v poriadku Rose. Neboj sa moja sladká.“ A pobozkal ma na čelo.
Sťažka som sa nadýchla a pokývala hlavou na súhlas. Dimitri sa postavil a pozrel smerom ku dverám.
-„Čo potrebujete? Nemám čas.“ Povedal tomu „neznámemu návštevníkovi“. Ja som sa rýchlo postavila a začala sa späť obliekať do šiat. Dimitri si popri ceste ku dverám tiež zobral tričko zo zeme a obliekol sa. Z roztrasenými rukami som si navliekala šaty cez hlavu. Nedokázala som sa ukľudniť. Navliekla som si šaty. A zaviazala mašu pod prsiami. Pristúpila som ku zrkadlu ktoré mal Dimitri na stene.
-„Dobrý deň pán profesor. Ja som sa vás chcel len opýtať na to doučovanie z matematiky.“ Povedal nejaký chlapčenský hlas. Dimitri sa na mňa pozrel a ja som sa otočila ku zrkadlu aby som zistila ako vyzerám. Gumičku som už mala len na pol vlasou a tak som si ich radšej rozpustila. Mala som rozmazanú očnú ceruzku a špirálu. Rýchlo som si to pošúchala prstom. Až, keď som už bola hotová a znovu som si sadla na gauč. Pretože mi Dimitri povedal nech si tam sadnem a som pokojná. Snažila som sa. Napadlo ma, že ten hlas mi je nejaký povedomí. Nevedela som si spomenúť skadiaľ mi je povedomí a kto to je. Ale poznala som ho veľmi dobre. Dimitri sa upravil a išiel otvoriť dvere. Bola som strašne napätá nevedela som čo mám povedať. No dúfala som, že Dimitri to povie aj za mňa.
Otvoril dvere.
-„No poď ďalej Adrián. Čo by si teda potreboval?“ spýtal sa ho. A keď vyslovil to meno bolo mi jasné kto to je. Adrián. Ten Adrián ktorý ma tak veľmi chcel. Adrián ktorý bol Kyriánov najlepší priateľ. A ten Adrián ktorý ma nenávidí, lebo tvrdí, že som mu vzala Kyriánovo priateľstvo. A on sním nebol keď nás opustil. Nevidela som sa sním od jeho pohrebu. Vyhýbali sme sa jeden druhému. A vedeli sme prečo. Adrián sa na mňa nehneval len preto, že s ním už Kyrián toľko nebol ako dakedy. Ale aj preto lebo som ho dva krát odmietla. Raz to bolo hneď na začiatku, ešte som sa s Kyriánom nepoznala. A druhý krát to bolo týždeň po jeho smrti. On si myslel, že keď už tu Kyrián nie je bude s toho profitovať. A že ja som bola natoľko nešťastná, že by som sa mu hneď hodila do náručia. Nikdy nechápal, že či už tu bol Kyrián alebo hocikto iný. Nikdy by som ho nechcela. Bol to čisto len kamarát.
Keď vošiel dnu. Neverila som vlastným očiam. Nepoznávala som ho. Bol úplne iný. Bol vysoký a mal atletickú postavu. Jeho niekedy sivomodré oči boli už teraz modré ako obloha. Kedysi blonďavé vlasy mal už teraz gaštanovo hnedé. Vyzeral veľmi zaujímavo. Celého som si ho premeriavala. Až kým sa nám nestretli oči.
Díval sa na mňa asi tak ako ja na neho. Akoby sme ani jeden neverili vlastným očiam.
Chcela som pretrhnúť to ticho lebo mi to bolo v Dimitriho blízkosti trápne.
-„Ahoj Adrián“ pozdravila som ho.
-„Rose? Si to ty?“ stále sa na mňa díval ako by neveril vlastným očiam. Úplne prestal vnímať Dimitriho.
-„Áno som.“ Odpovedala som a nesmelo sa usmiala.
-„Vôbec by som ťa nespoznal.“ Povedal ako by mu došlo aké vzťahy momentálne máme.
-„Veď ani ja teba.“ Odpovedala som ale už len zo zdvorilosti. Pozrel sa na mňa chvíľu bol ticho. A potom prehovoril. Tón jeho hlasu sa mi vôbec nepáčil.
-„A ty tu čo robíš? Pri pánovi profesorovi?“ dopovedal uštipačne a otočil sa na Dimitriho. Už som čakala len kedy Dimitri vybuchne. No neurobil to. Odpovedal mu kultivovane a rázne.
-„Adrián to ťa po prvé nemusí zaujímať, prišiel si sem kvôli niečomu inému všakže? A po druhé tak isto je aj ona študentka ako ty. Takže má právo prísť ak je nie je niečo jasné.“ Mala som chuť vysmiať sa mu do xichtu a Dimitrimu zatlieskať za to ako pekne ho schladil.
-„Áno samozrejme ospravedlňujem sa, len som ostal zaskočený, že ju vidím.“ Povedal a už sa venoval tomu kvôli čomu prišiel.
Keď odchádzal rozhodla som sa, že pôjdem aj ja. Aby to nebolo až také nápadné. Dimitri sa ma ešte pýtal či som si istá, že nemusím. A že kľudne môžeme dobrať to o čom sme sa rozprávali kým neprišiel Adrián. No ja som vedela, že čaká len na to čoho by sa chytil. A ja som nechcela zbytočne provokovať. Pozdravila som sa z Dimitrim a mysľou mu poslala pusu. Usmial sa na mňa ako by to vedel.
Vyšli sme z jeho kabinetu. A ja som chcela ísť na svoju hodinu. Keďže ma napadlo, že ja mám vyučovanie. Samozrejme doteraz mi to bolo jedno. Lebo som hlavu mala úplne ale úplne niekde inde. Okey ďalej to nebudem rozvádzať. Musím sa sústrediť na školu, keď som v škole.
No Adrián šiel stále so mnou. Vôbec ale vôbec sa mi to nepáčilo.
-„No tak sa priznaj Mongomeriová. Čo si tam robila? Šla si ho baliť?“ povedal a vôbec sa s ničím nepáral. Mala som chuť vraziť mu. Dnes som už bola dosť vytočená a rozrušená. A všetci chápete prečo. Nepotrebujem ďalšie vyrývačné keci.
-„Prosím ťa, odpusti si to. Naozaj na to dnes nemám náladu.“ Povedala som otrávene.
-„A s čoho že si taká otrávená? Odmietol ťa?“ zase si rypol.
Rozhodla som sa ignorovať ho. Lebo ak by som to nespravila neskončil by dobre.
-„Rose zabudla si, že mňa neoklameš?“ spýtal sa ma ako keby bol nejaký veštec.
Len som sa na neho pohŕdavo pozrela a pridala do kroku.
-„Dobre dobre. Ja len, že by si si ten čerství cucflek mala niečím zatreť. Nemyslíš? Asi to bude trošku nápadné.“ Keď to dopovedal myslela som že asi odpadnem. Akože čoo? CUCFLEK? To nemyslí vážne. Okamžite som sa chytila za krk. Mal pravdu mala som tam citlivé miestečko. Cítila som to aj keď som to nevidela. Ó môj bože. Tak toto sa vážne môže stať len mne. Prečo to musí vedieť práve on!!! Musím to nejako zahrať.
-„Po prvé nie je čerství je už od včera. Po druhé teba nemusí trápiť kto mi robí cucfleky a kto nie. A po tretie, Adrián asi ma dobre nepoznáš ak si myslíš, že by som niečo mala s profesorom. Mám priateľa.“ Keď som to dopovedala, nechápala som ako som si niečo takéto mohla vymyslieť.
No čo stres a nátlak robia svoje. Proste som to musela nejako uhrať. A už som len dúfala aby tomu uveril. A prestal stále rýpať...
P.S. Ospravedlňujem sa za meškanie a preto to je dnes trošku dlhšie. Dúfam že budete spokojné. Želám pekné čítanie. A Ďakujem
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
luna13
21. 3.marca 2011 21:34
veľmi spokojná
3
4
Mhhm... Adrian... Pripadá mi sympatickejší ako Dimko Ale som zvedavá, ako to bude ďalej
5
@caramel mne nepripadá a ani nikdy nepripadal leen som netušila ako ho mám pomenovať a posmenula som si na teba že si mi ho spomínala
9
@tooniickaaa no tak ano lebo nič nevyplodím vieš preto je neplodné kľudne použi len v správnom slovoslede
11
nevyzeralo to že by si mala neplodné dni :p je to dobrý príbeh a aj to je dobrý ťah postupne tam pridávať iné osôbky som zvedavá ako sa to ďalej vyvinie...
Napíš svoj komentár