Pristúpila ku mne a dala mi facku!!! Ona mi jednoducho vlepila facku. Ostala som stáť taká vykoľajená, že som si ani nevšimla že mi stekajú slzy po lícach. Pozrela som sa na ňu a ona plakala tiež. Nechápala som to čo sa medzi nami udialo. Očividne ani sama nečakala, že bude takto prudko reagovať.
Pribehla ku mne a s plačom ma objala. Vzlykala a ja som sa tiež rozplakala. Popritom mi do ucha šepkala všetko čo ju práve napadlo.
-„Prepáč mi, zlato, prepáč, prepáč mi to, nechcela som ťa udrieť, sľúbila som ti to, prepáč neviem prečo som ťa udrela, mala by som sa s tebou tešiť. Som to ja ale kamarátka“ Mala výčitky ale ja som ju poznala až pridobre na to aby som jej niečo vyčítala. Tú facku som si zaslúžila prebrala ma do reality. Ona bola vždy tá ktorá vedela čo má urobiť. A aj tento krát to bolo tak. Uvedomila som si všetko čo som urobila. Pre boha, veď ak by tam neprišiel Adrián, tak ani nechcem vedieť čo by sa stalo. Ako som mu to mohla dovoliť?
Ako? Jednoducho on je proste môj vysnený chlap. Stačí, že žmurkne a som s neho na mäkko. Proste by som pre neho urobila čokoľvek. Za jeho bozky by som zabíjala. Hanbím sa ale je to tak.
Emili sa odo mňa odtiahla a pozrela sa mi do očí. Pohladila ma po líci na ktoré mi dala facku a pretrhla ticho.
-„ Pod sadneme si v parku na lavičku a všetko mi porozprávaš.“ Povedala tichým tónom a nežne sa usmiala.
Vykašlali sme sa na školu aj na učenie. Vzali sme si veci zo skriniek a šli do parku po ceste som jej vyrozprávala čo sa stalo včera, ako som bola do večera z Dimim.
Zo všetkého bola v šoku. Nevedela čo mi má povedať. Len ma v tichosti počúvala a chápavo prikyvovala hlavou.
Všetko som jej postupne vyrozprávala a ona sa snažila chápať. Začala som jej rozprávať o dneskajšku ako sa to stalo to všetko z Dimitrim. Bola s toho úplne vyjavená. Pozerala na mňa z otvorenými ústami a neverila vlastným ušiam. Nepovedala ani slovo. Ani sa nepohla. Tak som jej to ďalej vysvetľovala najlepšie ako som vedela.
-„Hanbím sa Em. Poznáš ma vieš, že takéto veci bežne nerobím. Ale keď ona ma tak priťahuje ako magnet. Neviem si pomôcť. Nemyslím na nič iné len na to, ako ďakujem za chvíle ktoré som sním strávila. A či mi veríš a či nie ale aj za tú dnešnú. Milujem jeho pery. Jeho nástojčivé ruky. Jeho hlboké oči. Pevné telo. Celého ho zbožňujem. Položila by som sa mu pred nohy hocikedy. Až sa za to hanbím, žiadnemu chlapovi som toto ešte v živote nedovolila a myslela som si, že ani nedovolím. Zle som si myslela.“ Dopovedala som a sklopila hlavu. Chápavo ma pohladila po vlasoch.
-„To je v poriadku Rosi. Nikto ti nič nezazlieva a ani nemôže. Chápem, že s tebou proste robí divy . Asi to bude ten pravý chlap. Prepáč mi, že som sa zachovala tak ako som sa zachovala. Konala som veľmi neuvážene a nechala som sa strhnúť emóciami dopredu. Obdivujem ťa, že to zvládaš a samozrejme ťa podporím. Mali by sme sa tešiť je fajn že ťa má rad. Nebuď s toho smutná teš sa. Keď to je tak ako to je tak to tak aj má byť.“ Povedala mi optimisticky a chlapsky ma objala. Dala mi pusu na čelo a rozosmiali sme sa.
Celý deň zo mňa potom ťahala podrobnosti aké to bolo keď sa ma dotýkal a ako vyzerá polonahý. Samozrejme nezaprela svoju zvedavosť. A preto ju tak nesmierne milujem. Je úžasný človek...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zeriavka
26. 4.apríla 2011 01:28
má veľmi dobrú kamarátku tú facku si podľa mňa tiež zaslúžila
Napíš svoj komentár