Pokúpili sme si nejaké tričká, šaty, sukne, topánky. Z mesta sme odchádzali s plnými rukami a tak sme si zavolali taxík. Ako prvá zastávka bol môj dom. Bol bližšie ako Emilin. Zavolala som ju ešte k sebe. Vybehli sme do mojej izby. pustili tašky na zem a zvalili sa na moju veľkú posteľ. Obe sme ležali bez pohnutia a bez slova. Po pár minútach som sa zdvihla a šla napustiť výrivku. Keď som sa dvíhala Emili sa len usmiala. Vedela čo idem robiť. Bol to náš rituál. Bo dlhom dni v obchodoch teplá výrivka.
Otvorila som skriňu a vybrala nejaké plávky. Hodila som do nej jej plávky, ktoré u mňa mala vždy pre takéto prípady.
Šla som sa do kúpelne prezliecť kým sa Emili prezlečie u mňa v izbe.
Zaklopala mi na dvere.
-"Zlato už si? Môžem?" spýtala sa.
-"Jasné poď ja už čakám len na teba" začala som sa smiať. Emili vošla a tiež sa zasmiala.
Strčila do mňa a začala sa ešte viac smiať.
Otočila som sa a rozstrapatila jej vlasy. Vybehla som späť do izby a zapla hudbu. Basy dala na plno. Aby som prekričala svoje vlastné myšlienky. Vrátila som sa späť. Emili už bola vo výrivke a smiala sa. Niečo hovorila no nepočula som ju. Len som videla ako artikuluje to bolo všetko. Pohyb jej pier.
Sadla som si k nej a ponorila sa až po krk.
Milujem ten pocit horúcej vody na svojom tele. Ako sa mi pomaly uvoľňujú všetky svaly v tele. Ako sa mi odkrvuje mozog aby sa mohli začať prekrvovať iné časti môjho tela.
Zavrela som oči a vychutnávala si to.
Po niekoľkých minútach som ich otvorila a dívala sa ako aj Emili relaxuje.
Ponorila som si ruky do vody a nahmatala jej nohy. Potiahla som ju za nohy a ona sa potopila pod vodu. Pustila som jej ich. A ona rýchlo vystrčila hlavu nad vodu. Začala som sa smiať. Pozrela na mňa. Pretrela si ešte stále vystrašenú tvár a začala ma ponárať pod vodu.
Takto sme sa "bili" asi pol hodinu. Celá kúpelňa bola mokrá. Všetko plávalo. Bolo mi to jedno.
Vybláznili sme sa a vyliezli von. Zabalili sme sa do uterákov. Emili si šla fénovať vlasy tak som šla do izby stíšiť hudbu.
Napadlo ma, že ani nevie kde mám telefon. Začala som prehľadávať izbu. Mala som ho v bunde. No jasné ešte od školy. Dúfam, že mi nevolala mama, lebo by sa aj tak nedovolala. Odblokovala som ho a našla si 5 nepriatých hovorov a jednu sms.
Pozrela som si nepriate hovory.
5x to isté neznáme číslo...
Chcela som otvoriť tú sms. Ale Emili sa mi objavila za chrbtom a vzala mi telefon. Začala sa smiať všetko vypla a aj telefon. Hodila ho do skrine a skryla niekde do vecí. Zvalila ma na posteľ a začala štekliť. Hádzali sme po sebe vankúše a bili sa.
Večer sme si niečo zjedli. Zaliezli do postele a pustili si telku. Ani neviem ako sme zaspali...
Ráno sme sa zobudili na to, že mi do izby svieti slnko. Napadlo ma, že je nejak málo hodín na to aby už bolo takto vidno a aby takto veľmi svietilo slnko.
Vybehla som z postele a stiahla perinu aj z Emili, hneď sa prebrala. Sadla si na postel a zapriala mi dobré ráno.
Prikrčila som sa a pozrela smerom k budíku na hodinky. Skoro ma porazilo. Bolo 10 hodín. Zamrazilo ma. Stála som tam ako soľný stĺp a nechápala.
-" Em my sme zaspali je 10 hodín škola sa nám začala už pred hodinou a pol." povedala som vystrašene.
Emili sa na mňa pozrela a začala sa smiať. Nechápala som čo je jéj dočerta také smiešne.
-"Akože niečo mi ušlo? čo je tu také k popukaniu?" spýtala som sa jej trochu tvrdšie.
-"Bože Rosí keby si sa videla. Tak sa popukáš sama na sebe." odpovedala no stále sa smiala. Otočila som sa na opätku a šla do kúpeľne. Keď som zatvárala dvere zakričala som na ňu nech sa dvíha z postele a oblieka.
Ako tak som sa upravila a šla si do izby po veci. Emili už mala na sebe natiahnuté moje tričko a legíny. Typické vždy si zoberie moje veci keď to spí. Nad tou myšlienkou som sa pousmiala. Vybrala som si tiež legíny ale sivé a letné mini šaty.
Vymenili sme si miesta. Ona šla do kúpeľne a ja som sa zatiaľ obliekala. Za 5 minút sme boli obe hotové. Rýchlo sme si pobalili veci do školy a utekali z domu.
Keď že u náš už nikto doma nebol. Nemala som teda ani ísť ktorým autom. Lebo mama stále odmieta dovoliť otcovi aby mi kúpil maličké BMW-čko. Možno sa ho dožijem na narodky.
Zavolali sme taxík a odviezli sa do školy. Vystúpili sme a bežali ku vchodu...
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
1
katuska8808
13. 4.apríla 2011 18:12
toto sa mi páčilo bolo veseléé ďakujem ti
7
@tooniickaaa vydať ako knihu? kto by to prosím ťa čítal? ale pre teba spravím jeden výtlačok ak chces
8
@elsi viem o niekom kto by to čítal btw, mám presviedčací talent môžem presvedčiť toľko ľudí, koľko chceš a bol by s toho taký bestseller že konec
9
@tooniickaaa ťažko sa mi verí tomu, že by to bol bestseller ale Ďakujem možno raz v kríze ale najprv by si mala vydať ty to svoje..a samozrejme sfilmovať aby som si v tom mohla zahrať (sľúbila si mi to)
10
@elsi moje vydané nebude :/ nemám na to talent ani protekciu a viem, že som ti sľúbila, že si v mojom filme zahráš nemaj boja uskutoční sa to - teda aspoň dúfam a aj Aďka si tam zahrá Emily
11
@tooniickaaa ale čo by si nemala talent si myslíš že ja čítam nejaké braky? ja už mám vycibrený vkus môžeš veriť mojmu oku Jeej bude moju sestičku waaw teším sa ale už aby si na tom popracoval
Napíš svoj komentár