Rýchlosťou svetla som zatvorila skrinku nejakým spôsobom ju zamkla a zohla som sa po tašku. Zdvihla som ju a chcela urobiť krok. No niekto ma schmatol za ruku. Au do prčic, niekto je asi vytočený alebo nevie ovládať svoju silu.
Otočila som sa aby som zistila kto to je.
Bol to Dimitri vyrazil mi dych. Len tak som tam stála a dívala sa na neho. Niečo mi rozprával no nepočúvala som ho. Ako keby som mala zapchaté uši. Snažila som sa no nepočula som ho. Začal so mnou triasť a niečo mi stále rozprával.
Začala som vnímať.
-„Rose pre boha, počuješ ma? Čo je to s tebou? Bál som sa o teba!“
Bál sa o mňa? Prečo? Nechápala som to čo mi povedal.
-„Haloo Rose vnímaš ma?“ stále mal zvýšený hlas a neprestáva so mnou triasť. Už ma začali bolieť ruky od jeho tuhého zovretia.
-„Áno...au“ dostala som zo seba tichým hláskom. Okamžite ma pustil ale ešte stále sa díval zo strachom v očiach.
-„Bolí ta niečo moja sladká?“ spýtal sa ma. Asi nechápal to moje „au“ a asi si neuvedomil, že ma držal dosť silno.
-„ Nie nemusíš sa báť, len si ma držal až príliš silno a keď si so mnou začal triasť bolelo to.“ Vysvetlila som mu ešte stále melancholickým hlasom. Pozrel sa na mňa a pohladkal ma po líci.
-„ Prepáč mi to moja drahá Rose, som vystrašený bál som sa o teba. Kde si dnes ráno bola? Prečo si neprišla na hodinu?“ pýtal sa ma jednu otázku za druhou.
-„Zaspala som. Spala pri mne Emili a zaspali sme to je všetko.“ Vysvetlila som mu jednoduchí dôvod môjho meškania. Pozrel sa mi do oči. Začínala som mať pocit, že pochybuje.
-„A včera si kde zmizla? Vieš ako som sa bál. Odišla si odo mňa a nebolo ťa. Nikde v škole a ani na jednej hodine si nebola. Veľmi som sa bál, že som ti ublížil alebo že ti niečo spravil Adrán. Nedvíhala si mi telefon. Strašne som sa o teba bál. A ešte dnes to ráno.“ Povzdychol si a silno ma objal.
Tak pre to hovoril, že sa bál. Ani som si neuvedomila, že mu to mohlo prísť divné. Asi aj ja by som si myslela, že sa niečo muselo udiať ak by som ho nevidela celý deň. Počkať, počkať. Čo povedal? Nedvíhala telefón? A on ma skade moje číslo? On musel volať nejakej inej ženskéj.
Odtiahla som sa od neho a dávala si do súvislosti všetky veci čo mi povedal a myšlienky mi pracovali na plné obrátky.
-„ Akože som nedvíhala telefon. Jasne, že som ho nedvíhala keď moje číslo nemáš. Asi si si ma pomýlil s inou.“ Povedala som mu namosúrene. Nevedela som si predstaviť, že by si ma pomýlil z inou. Vytáčalo ma to.
-„ Rose snáď si nemyslíš, že by som volal inej žene? Veľmi dobre viem komu som volal. Áno máš pravdu nemal som tvoje číslo lebo si mi ho nedala. Ale včera keď si sa celý deň neukazovala chcel som ísť za Emili ku vám do triedy a spýtať sa jej či o tebe niečo nevie. Nebola tam ani ona. Len tie vaše ďalšie dve kamarátky. Poprosil som ich aby mi dali na vás obidve kontakt. Samozrejme chcel som len tvoj ale aby to nevyzeralo okato.“ Vysvetlil mi to a uškrnul sa. Milujem ten jeho úškrnok.
-„Aha tak už chápem, prepáč. Počkať...“ povedala som keď mi to začalo dochádzať. „...to ty si mi volal 5x a písal sms? Ja som si našla 5 hovorov ale nevedela som z akého čísla. A ani som sa nedozvedela lebo mi Emili zobrala telefon a vypla ho takže som sa nedostala ani k tej sms.“ Dopovedala som keď mi to už bolo všetko jasné.
-„A čo si prosím ťa robila, že si mi nedvíhala? Volal som ti hodinu? Máš telefón na okrasu?“ pýtal sa ma ešte stále rozrušene no už tichším tónom aby sa to neozývalo po chodbe.
-„Počúvali sme hudbu a boli sme vo vírivke. Nevnímala som telefón, prepáč.“ Povedala som mu.
Priblížil sa ku mne, sklonil sa a zašepkal mi do ucha.
-„ale ale nepochválila si sa mi, že máš vlastnú vírivku.“ Povedal sladkým hlasom a nežne ma uhryzol do ucha. Naskočili mi zimomriavky a oblial ma pot. Tak veľmi milujem tento jeho hlas. Je ako tečúci med. Balzam na dušu a pre uši. Krásna hudba. A ten jeho smiech. Ako najkrajšia zvonkohra. Celý je úžasný a ja ho do poslednej bodky milujem.
Odtiahol sa odo mňa na pár centimetrov aby mi videl do tváre. Oprel si čelo o moje. A znovu prehovoril.
-„ Strašne si mi chýbala moja sladká. A po včerajšku ešte viac. Snívalo sa mi o tvojich bozkoch a dotykoch. Všade ťa cítim. Celé moje telo sa prebúdza keď si pri mne. Pýta si tvoju pozornosť.“ Šepkal krásnym melodickým hlasom. Ako artikuloval jeho dych mi ovieval tvár. Bol taký sladký a vábiví.
Chytil ma za ruku a ťahal po chodbe. Šla som za ním ako námesačná. Ešte stále som bola omámená jeho hlasom, dychom, jeho telom, jeho očami, celým jeho bytím.
Ocitli sme sa na chodbe kde sa nachádzal jeho kabinet. Ani som nevedela ako sme sa tam dostali. Kráčala som a kráčala ako nesvojprávna. Mimo realitu. Zastali sme meter od jeho dverí. Pristúpil ku mne a potiahol si ma tesnejšie ku svojmu telu. Čakala som čo bude nasledovať. Bola som mu bezvýhradne oddaná. Ako bábka.
Znovu sa sklonil ku môjmu uchu a znovu zašepkal tým vábivým hlasom.
-„Poď moja najsladšia...“ pobozkal ma nežne na pery a ťahal za ruku dnu do kabinetu....
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
katuska8808
13. 4.apríla 2011 20:52
nesklamala si (thumbst)
Napíš svoj komentár