Chytil ma za bradu a zdvihol mi hlavu aby mi videl do tváre.
-"Rosie snáď sa za to nehanbíš pre boha? " spýtal sa ma úplne nechápavo. Nehanbila som sa za to že som panna samozrejme, aj keď mi bolo trošku trápne ale nehanbila som sa.
-"Nie ja len... je to trošku trápne ti to tu rozprávať." priznala som sa mu.
-"Nemusí ti byť trápne. Všetci si tým prejdeme..." povedal a pohladkal ma po tvári. "...á mňa len teší, že ťa žiadny chlap ešte nemal. Páči sa mi predstava, že predo mnou tu ešte žiadny nebol." lišiacky sa na mňa usmieval. Bolo mi stále trápnejšie a trápnejšie. Ale asi prepočul, že som už priateľa mala.
-"Dimitri ale ja už som priateľa mala, len sme sa k tomu nedostali..."povedala som,keď ma napadlo o čo iné by to asi bolo ak by tu Kyrián stále bol. "...nedostali sme sa k tomu, pretože tu už nieje." dopovedala som a ani som si to neuvedomila, stiekla mi slza po líci. Dimitri sa na mňa stále díval takže ju videl a rýchlo prstom utrel.
-"Netráp sa moja milovaná, všetko bude dobré. Ako som povedal, nemáš sa za čo hanbiť a mňa to len teší. Milujem tú tvoju nevinnú dravosť. A dúfam, že sa to nikdy nezmení." objal ma a pobozkal na čelo.
-"Milujem ťa" zašepkala som mu do náručia.
-"Ách tak krásne to s tvojich úst znie" silnejšie si ma pritiahol a hojdal ma v náručí. Cítila som sa tak bezpečne. Tak veľmi som milovala tento pocit. Vždy som ho cítila len pri ňom.
Chvíľu sme zotrvali v takej polohe. No potom ma napadlo, že musím ísť na hodinu. Nechcela som prekaziť tú krásnu chvíľu ale musela som. A viem, že on to pochopí.
-"Láska budem musieť ísť. Mám hodinu. a už som ich včera vymeškala až až." pousmiala som sa pri predstave, že zato v podstate môže on.
-"Viem moja sladká obaja máme povinnosti. No sľúb mi, že po škole za mnou prídeš. Neviem ako vydržím pár hodín bez teba ale budem musieť. A potrebujem mať istotu, že sa stretneme aby som mohol normálne fungovať." odôvodnil mi svoju požiadavku. Odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do očí.
-"Sľubujem láska moja." vykúzlil svoj krivý úsmev a nežne ma pobozkal.
Tak strašne sa mi od neho nechcelo ísť preč. On to vedel a cítil to tak isto ako ja. Bude ťažké zvyknúť si zase na normálny systém žitia ale je to nutné.
Zdvihla som sa pohladila ho po jeho krásnych vlasoch a kráčala ku dverám. Pri dverách som sa otočila a zašepkala posledné slová.
-"Zbohom Dimitri"
Díval sa na mňa pri jeho pohľade som mala pocit, ako by sme sa naozaj lúčili a už nikdy sa nemali vidieť.
-"Zbohom moja milovaná Rose" zašepkal, keď som už zatvárala dvere.
Ponáhľala som sa na Dejepis. Hodina už začala. Dúfam, že ma dnes pani Grínová nebude dusiť. Nemám náladu na jej ataky.
Stála som pri dverách učebne a ešte si naposledy upravila vlasy a prehrala výhovorku ktorú som si po ceste vymyslela.
Otvorila som dvere a vstúpila.
-"Dobrý deň pani Grínová, ospravedlňujem sa za meškanie ale musela som ísť za bratom."
-"Dobrý slečna Mongomeriová posaďte sa. A nech sa to už neopakuje."
bola som šťastná, že mi to prešlo tak ľahko. Rýchlo som sa posadila a vybrala si knihu.
Zazvonilo a ja som bola rada, že už mám hodinu za sebou. Potrebovala som sa vidieť s Emili určite celú hodinu len dumala nad tým kde som. A možno jej potom aj došlo kde by som asi tak mohla byť. pri tej predstave som sa pousmiala.
Vybehla som na chodbu a vyrazila ku svojej skrinke. Po ceste som videla Emili. Bola ku mne otočená chrbtom.
-"Psssst Em!!" zavolala som na ňu. Otočila sa. Vypleštila na mňa oči a niečo rýchlo artikulovala asi čakala, že jej budem rozumieť. Nešlo to, hýbala ústami príliš rýchlo. Prišla ku mne, zastali sme a opreli sa o stenu.
-"Do čerta Rose, už ma tieto tvoje náhle zmiznutia začínajú štvať. Kde si zase trčala? Ty už nevieš trafiť inde len k nemu do kabinetu alebo čo?" bola naštvaná ale vedela som, že to je len na oko.
Zachichotala som sa na jej poznámke.
-"No začínam mať sama zo seba taký pocit, že asi nikam inam netrafím" priznala som sa jej a znovu sa zachichotala. Drgla do mňa rukou.
-"Ha Ha Ha vážne vtipne. Ty nie si normálna. vieš ako som sa zase celú hodinu bála. Sedela som ako na ihlách." vytkla mi.
-"Ospravedlňujem sa, neplánovala som to. Proste ma prepadol. A ja som si sním potrebovala pohovoriť." vysvetlila som jej.
-"OK, chápem. Tak hovor čo si mu povedala a ako reagoval a neopováž sa niečo vynechať" povedala už so smiechom...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tooniickaaa
21. 4.apríla 2011 20:30
jééééééééééééj
3
hmm nepáči sa mi že ho volá láska..teda ten učiteľ sa mi už nepáči..predtým bol dokonalý romantický a teraz sa z neho vykľul..nooo čo ja viem..no veď takí sú aj daktorí chlapi to pravda..
4
@zeriavka a ja som to schválne tak urobila lebo mne sa taký chlapi strašne páčia keď si vedia svoje povedať som divná viem
Napíš svoj komentár