Z voľnými pocitmi, vďaka alkoholu, som vyrazila do svojho kedysi obľúbeného baru Havana.
Dúfala som, že tam stretnem aj niekoho známeho.
Cítila som v kostiach, že dnes to bude veľmi zaujímavá noc.
Vkráčala som do baru a zastavila sa. Prehliadla som si ho celý. Nezmenilo sa to tu. Trošku ma to potešilo mala som pocit, že ma dnes sprevádza minulosť.
Kráčala som ku baru, popritom sa usmievala na niektorých známych ľudí. Perami som im naznačila pozdrav. Bolo zbytočné namáhať si hlasivky aj tak by nič nepočuli. Hudba revala tak nahlas až som bola rada, že si počujem aspoň vlastné myšlienky.
Sadla som si za bar. Čašníka som poznala.
-„Ahoj Johny“ pousmiala som sa na neho.
-„No vitaj kočka, teba som tu už dávno nevidel. Čo si dáme? To čo kedysi?“ spýtal sa pripravený namiešať mi jeden z mojich obľúbených drinkov.
-„Ďakujem Johny, ale dnes si dám niečo tvrdšie, nechám to na teba“ žmurkla som na jeho udivený xicht.
-„Ako si želáš Rose“ odpovedal mi formálne a už sa púšťal do práce.
Obrátila som sa na barovej stoličke, tvárou ku miestnosti. Skenovala som očami každý box, či nenatrafím na niekoho zaujímavého.
Popritom mi už John podával drink. Nepýtala som sa čo to je, proste som to do seba naliala.
Cítila som chuť whisky a ďalšieho alkoholu, ktorý som nevedela identifikovať a ani som sa tým v tej chvíli nezaoberala.
Zablúdila som očami k boxu plnému chalanov. Vekové rozpätie bolo od 20 až 25, predpokladala som. Zaujali ma, bolo si s čoho vyberať.
Dvaja si všimli, že ich očami sledujem. Jeden sa na mňa usmial a ten druhý len uprene hľadel. Popravde pekný boli obaja, netušila som ktorého by som si vybrala. Ale to je jedno, to zistím pri konverzácii.
Začala som uvažovať ako ich zaujať, dívali sa na mňa ale to nestačilo.
Obrátila som sa k Johnovy a okato sa spýtala kto sú zač.
Rukou som naznačila box ktorý som mala namysli, popritom som vedela, že sa tí dvaja stále dívajú. Bol to zámer.
John mi vymenoval asi 4 mená (Pepto, Stone, Zsadist, Steve) o ďalších dvoch nič nevedel. Došlo mi, že sú to všetko prezývky. Okey, ostáva mi len hádať ktorý sú tí dvaja. Pomyslela som si. Typovala som to na Stona a Steveho. To by sa mi páčilo.
Keď John dorozprával znovu som sa obrátila k boxom, konkrétne k tomu jednému.
Videla som ako sa z tade dvíha ten ktorý sa na mňa usmieval, a kráča smerom ku mne. V duchu som sa pousmiala nad tým aká som šikovná, a aký to má rýchli účinok.
Ako kráčal spoza jeho chrbta som videla toho druhého, stále sa len uprene díval. Mala som pocit, že snáď ani nežmurká.
Usmievavý sa postavil rovno predo mňa, takže mi zaclonil výhľad na toho druhého.
Bol teda poriadne vysoký. Čo mne geniálne vyhovovalo. Mal na sebe priliehavé rifle a čierne tričko. Bol v tom taký napnutý až som mala pocit, že to popraská vo švíkoch. Rysovali sa mu stehenné a prsné svaly. Téda vyzerá naozaj dobre!!
Mal blonďavé brčkavé vlasy, v duchu som sa pousmiala pretože ma hneď napadol nejaký anjel. To by bolo mať takých anjelov. Tvár mal hrozne milú.
-„Môžem si prisadnúť, slečna?“ prihovoril sa mi koketne a sladko sa usmial. Okey toto pokašlal. Takýto štýl nemám rada. „Cukríky“ nie sú nič pre mňa, kazia sa z nich zuby a bolí žalúdok.
-„Sme na verejnom mieste, môžeš si sadnúť kam chceš.“ Odpovedala som mu s náznakom nezáujmu a dúfajúc, že si to všimne a zaradí spiatočku.
Pozrel sa na mňa zo zdvihnutým obočím...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
katuska8808
14. 5.mája 2011 21:14
wau!!!! no teda! ja čumím
5
neviem, tá celková atmosféra. S Rose vyžaruje taká veľká hm ... ako to len povedať Páči sa mi to ako si ju tú noc naladila.
9
dnes som si to celé prečítala a úplne ma to chytilo, proste nemohli sme zo spolužiačkou prestať čítať, prepáč vytlačila som si to pretože fakt nerada čítam niečo z obrazovky, neboj je to len pre mňa. A tak som na praxi namiesto robenia čítala teda aj so spolužiačkou. Obe sme sa zhodli, že tento príbeh je úplne super. Veľmi dobre píšeš a dobre sa to aj číta, takže budem čakať na pokračovanie
Napíš svoj komentár