Nepoviem nič.
Ticho nám dlho nevydržalo keď videl, že sa nechystám odpovedať na jeho komentár. Začal inú tému.
-„A čo tak sama? Žiadna kamarátka, priateľ?“ dotieravo vyzvedal.
Dívala som sa na toho druhého chalana v boxe, ktorý tam ostal sedieť. Pozoroval nás, ešte stále s chladným pohľadom. Nevedela som čo si myslieť. Čo je to za chalana. Je na ňom niečo zvláštne.
Cítila som, že sa na mňa usmievavý stále pozerá a čaká odpoveď. Donútila som sa mu odpovedať.
-„Nikto, som tu proste sama.“ Znovu som to podala najsuchšie ako sa len dalo.
Presunula som pohľad späť k tomu v boxe. Stále nás pozoroval.
Naše pohľady sa stretli. Mal nezvyčajné oči. Nie zafarbením ale hĺbkou. Dívala som sa do nich a mala pocit, že sa strácam v mori. Bol to neskutočne zvláštny pocit. Sálalo z nich teplo a nežnosť no zároveň aj veľká tvrdosť.
-„Takže sama, mimochodom volám sa Steve.“ Znovu sa snažil upútať pozornosť a podával mi ruku. Asi mu vôbec neprekážalo, že som hypnotizovala jeho kamaráta. Počkal si kým som sa k nemu znovu neotočila.
-„Teší ma, som Rose“ odpovedala som mu mechanicky a popritom mi došlo, že som si predsa len dobre typla. Volá sa Steve.
-„Aj mňa teší, máš krásne meno. Máš rada ruže?“ V hlave som si prehrávala koľký krát už počujem túto otázku ako reakciu na moje meno. Bolo to na smiech aký sú ľudia čitateľný.
-„Áno ruže sú krásne kvety, divé a nepoddajné.“ Odpovedala som mu pravdivo. Ruže ma vždy fascinovali. Tešilo ma, že sa tak volám.
-„To je pravda, očividne vedeli ako ťa majú nazvať.“ Uštipačne poznamenal.
-„Vadí ti, že sa ti netočím okolo nôh, alebo čo?“ vyskočila som na neho.
-„To mi vonkoncom nevadí, mňa to priam fascinuje. Som typický dobyvateľ.“ Sebaisto sa uškrnul. No to som si pomohla. Naraziť si „dobyvateľa“.
-„Tam kde nie je čo dobývať, je dobyvateľ zbytočný.“ Odpovedala som mu, bez ohľadu na to čo si bude myslieť.
-„No to je pravda samozrejme, práve preto sedím pri tebe.“ Bože ten má na všetko odpoveď. To som dopadla.
-„Tak to si si ma asi s niekým zmýlil. Alebo máš pocit, že mám záujem aby ma niekto dobýval??“ Snažila som sa ho dostať do úzkych.
-„Práveže nemám ten pocit. A to je výzva.“ Ááá do prdele. Ten má ale ego. Tak a na toto mu mám čo povedať?
Napadlo ma, že keď už je taký akčný tak to aspoň využijem v prospech.
-„Ako myslíš. Hm...nezoznámiš ma so svojimi kamarátmi?“ pýtala som sa ho a upierala zrak na toho druhého v boxe. Už sa nedíval. Určite ho to prestalo baviť.
-„Jasné, poď“ podával mi ruku. Ignorovala som to. Spustil ju k telu a kráčali sme smerom k jeho boxu. Zrak som stále upierala na toho chalana. Keď videl, že sa niekto blíži vzhliadol. Díval sa na mňa a ja na neho, znovu som sa strácala. Nevnímala som ani svoje nohy.
Zastavili sme sa. Steve niečo artikuloval. Došlo mi, že ma predstavuje. No ja som ho nevnímala, snažila som sa udržať na nohách. Lebo pohľad toho chalana bol neopísateľný. Hltala som jeho oči celým telom...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
katuska8808
14. 5.mája 2011 22:20
joooj, chcem vedieť, čo je to za chalana. rýýchlo
5
úúf do piči to je dobréé! čo dobré?! úúúúžasné! si talent, Darling
Napíš svoj komentár