-„Samozrejme Rosí pýtaj sa“ odpovedal mi vrúcne.
-„Ako ste sa vlastne dostali k vašim prezývkam?“ zatvárila som sa zmätene.
Pousmial sa –„ Hm...poviem ti jedno „tajomstvo“, my všetci sme vojaci teda okrem Pepta a Mika.“ Pochválil sa hrdo.
-„Aha takže tie prezývky máte z armády?“ spýtala som sa ho pre istotu, pretože som ešte stále nechápala prečo sa Zsadist volá tak ako sa volá.
-„No proste nám to tak prischlo všetkým. Tak sa voláme navzájom aj tu ale aj tam. Ale v podstate o každom z nás to niečo napovedá.“ Usmieval sa na mňa.
-„Aha“ vykúzlila som falošný úsmev. Prebehol mi mráz po chrbte keď som si spočítala 1+1. Ale Zsadist nie je taký ako to o ňom hovorí jeho prezývka. Teda aspoň sa tak nejaví. Je milí a prívetiví.
Po skončení piesne sme si šli znovu sadnúť. Chalani si ešte robili srandu, že si chce so mnou zatancovať každý s nich no ja som už nevládala.
Kúpili mi asi ďalšie 3 drinky.
Tak som sme popíjali a zabávali sa asi do 3 rána. Bola som už dosť opitá. Došlo mi že už asi stačilo alkoholu. Tak som si dala len posledný drink ktorý mi doniesol Steve aby som ho neurazila.
Potom si pamätám len na to, že som sním stála pred barom a netušila som čo sa deje.
Zsadist
Odchádzal som z baru. Otvoril som dvere a kráčal k auto. Začul som tlmený krik a prerývané dýchanie. Otočil som sa na opätku a poobzeral sa.
Zbadal som ich. Pár metrov od vchodu do baru.
Steve bol natlačený na Rose. A bol to on kto kričal. Strkala do neho jej zoslabnutými rukami. Potom to vzdala. Bola celá ochabnutá. Vedel som, že ona toho dosť vypila, no teraz ani nedokázala stáť na nohách.
Rýchlo som k ním kráčal.
Zastavil som sa za jeho chrbtom. Bol to nepekný pohľad. Rose sa mi začala páčiť a toto vážne nebolo to čo som chcel vidieť. Ako som tak uvažoval došlo mi, že ona asi ani nevie čo sa deje. Počul som ako na ňu Steve vrčí. A ona len niekam bezvýznamne hľadela. Bola mimo, ako zdrogovaná. Bol som si istý, že mala len alkohol.
Znovu ma prerušil Stevou hlas.
-„Do riti netvár sa, že si ma nechcela od kedy som si k tebe sadol. Odmietala si ma aby som o teba mal väčší záujem. Tak sa tu nehraj na netýkavku!!“ Vrieskal.
Držal ju pevne za zápästia. Mala ich červené. Jednou rukou ju chytil pod krk a pritlačil viac k stene.
V tom momente to vo mne zvrelo.
-„Stev okamžite ju pusti!!“ nakázal som mu rázne.
-„Bež do riti Zsadist a nepleť sa do toho.“ Nevšímal si ma. To ma vytočilo ešte viac.
-„Stev myslím to vážne. Nechaj ju na pokoji. Nevidíš, že sa ťa bojí, veď je úplne na mol.“ Pohľad na ňu bol bolestiví. Bolo mi jej strašne ľúto. Mal som chuť okamžite ho od nej odtrhnúť a viať ju niekam kde bude v bezpečí. No nemohol som konať impulzívne Stev je môj dlhoročný kamarát v podstate už od detstva. Aj keď sa občas chová ako kretén, nie je zlý človek.
-„Nič sa neboj Zet, za chvíľu sa už ničoho nebude báť. Len ešte musím počkať kým jej zabere to posraté éčko čo som jej dal. Bude to rýchlovka keďže je taká spitá ako delo.“
Čo do to riti povedal? On jej dal éčko? To je debil.
-„Ty si jej dal éčko? Načisto ti preskočilo? Okamžite ju PUSTI!!! A to ti hovorím posledný krát, kamarát moj.“
Pozrel sa na mňa nechápavo a začal sa smiať.
-„Snáď by si kvôli takejto chudere neudrel vlastného priateľa? No tak Zet, všetci vieme že si impulzívny ale toto neurobíš.“ Povedal to tak ako by o tom chcel presvedčiť aj sám seba, nie len mňa.
-„Keď vieš aký som, tak ma viac neprovokuj a okamžite ju pusti!!!“ bol som nekompromisný.
-„Dobre, dobre. Ber si ju. Ja si nájdem nejakú inú. Aspoň sa s ňou poriadne zabav.“ Po tej vete mi bolo jasné, že absolútne nepochopil moje dôvody. Bolo mi to jedno. Pribehol som ku nej a chytil ju okolo pása aby mi nespadla.
Nadvihol som jej hlavu a pozrel sa jej do očí.
-„Rose?? No tak, Rose!! Vnímaš ma?“ dal som jej dve jemné facky.
Nezaberalo. Bude potrebovať studenú vodu. Ten kretén jej musel dať toho éčka aspoň za hrsť.
Zobral som ju do náručia a kráčal s ňou k môjmu autu.
Postavil som ju na nohy a oprel o auto. Buď pôjde do nemocnice alebo domov.
-„Rose počúvaš ma? Odveziem ťa do nemocnice, dobre? Chytil som ju za tvár.
Začala klipkať očami. Potom ich znovu zatvorila. Niečo si mrmlala.
-„Nerozumiem ti Rose, snaž sa povedať mi to hlasnejšie.“
Naklonila sa k môjmu uchu. V tom momente jej hlava padla na moje rameno. Pomohol som jej.
Zašepkala.
-„Pro-Pro-sím nemocnicu nie, rodičia ma zabijú. Prosím, dám ti za to čo budeš chcieť.“ Presunula svoju hlavu do môjho obzoru. Naše nosy sa skoro dotýkali.
-„Pros-ím“ znovu za šepkala a letmo pritlačila svojej tuhé pery na moje. Trvalo to asi sekundu, pretože jej hlava znovu ovisla.
Ak nie nemocnica, tak musí ísť pod vodu.
Naložil som ju do svojho auta a smeroval k môjmu bytu...
Táto časť je venovaná len a len @ihavenoname !!! Dúfam, že som nesklamala
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tooniickaaa
21. 5.mája 2011 11:23
ooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo tý kokooooos úúúúúúúžasnéé
4
nooo tak veľmi ti teda ďakujem za venovanie, potešila si ma. K príbehu- začína to byť naozaj zaujímave, som zvedavá aké bude pokračovanie idem na to
5
skvelé táto časť a tie čo budú nasledovať sú obzvlášť vinikajúce no, hej ja som to už čítala ale kedže to bolo neskoro a naši ma už hnali spať tak som sa ani neprihlasovala perfektné to je!
Napíš svoj komentár